Pápež František o úlohe skautingu v rodine, v prírode i v meste

Vatikán 8. novembra – Aulu Pavla VI. dnes zaplnili skauti. Tentoraz však nepatrili do kategórie detí a mládeže, ale išlo o dospelých rozličných vekových skupín, s ktorých mnohí prišli i so svojimi rodinami. Talianske hnutie katolíckeho skautingu pre dospelých (MASCI) v tomto roku slávi 60 rokov od svojho vzniku. Svätý Otec medzi nich prišiel dnes presne na poludnie. Poďakoval im za prácu, ktorú konajú pre Cirkev a spoločnosť, vydávajúc svedectvo o evanjeliu charakteristickým štýlom skautingu. „Je dôležité zdôrazniť cirkevný rozmer vašej asociácie, ktorá združuje laikov so silným povedomím záväzkov plynúcich zo sviatostí krstu a birmovania.“ Ďalej rozvinul katechézu v duchu skautských myšlienok, potvrdzujúcich hodnotu rodiny, ochrany prírody a ľudského spolunažívania uprostred mestskej civilizácie:

„Ukazovať cestu uprostred rodiny. Rodina zostane vždy bunkou spoločnosti a miestom prvotného vzdelávania. Je spoločenstvom lásky a života, kde sa človek učí vytvárať vzťahy s inými a so svetom; vďaka základom získaným v rodine je schopný začleniť sa do spoločnosti a úspešne i do formačného prostredia v škole, farnosti, združení... Takýmto spojením základov nadobudnutých v rodine i skúseností získaných ‚zvonka‛ sa učíme nájsť si svoju cestu v tomto svete.

Začiatky každého povolania sa tvoria v rodine a poznačujú celý život. Pre hnutie, ako je to vaše, založené na permanentnom vzdelávaní a zamerané na výchovu, je dôležité opätovne potvrdzovať skutočnosť, že výchova v rodine je jej primárnou úlohou. Vychovávateľská úloha vyviera pre vás, kresťanských rodičov, zo samotnej sviatosti manželstva, kde záväzok vychovávať deti predstavuje opravdivú cirkevnú službu. Úloha vzdelávania však nie je iba záležitosťou rodičov voči deťom. Aj deti voči svojim súrodencom a aj svojim rodičom majú úlohu v zmysle vzájomného pomáhania si vo viere a konaní dobra. Často sa totiž stáva, že dieťa svojimi prejavmi lásky vo svojej prostote dokáže oživiť celú rodinu. Dialóg medzi manželmi, vzájomné počúvanie a delenie sa s názormi sú podstatnými prvkami toho, aby rodina mohla byť miestom pokoja a obojstranného prínosu.

Ukazovať cestu uprostred stvorenstva. Súčasný svet nemôže prehliadať otázku ekológie, ktorá je pre prežitie ľudstva podstatná, ani ju zredukovať len na čisto politickú záležitosť: vzhľadom na svoju morálnu dimenziu sa totiž týka každého, takže nikto sa nemôže tváriť, že ho to nezaujíma. Ako Kristovi učeníci máme o jeden dôvod viac k tomu, aby sme sa zjednotili so všetkými ľuďmi dobrej vôle v ochrane a obrane prírody a životného prostredia. Stvorenie nám totiž bolo zverené ako dar z rúk Stvoriteľa. Všetka príroda, ktorá nás obklopuje, je stvorením tak ako my, je stvorením spolu s nami a so spoločným osudom – nájsť v samom Bohu svoje naplnenie a posledný cieľ – Sväté písmo spomína «nové nebo a novú zem» (porov. Iz 65,17; 2 Pt 3,13; Zjv 21,1). Toto učenie našej viery je pre nás ešte väčším stimulom k zodpovednému a ohľaduplnému vzťahu k stvoreniu: v neživej prírode, v rastlinstve a zvieratách rozpoznávame vtlačený znak Stvoriteľa a v nás samých jeho vlastnú podobu.
Žiť v úzkom kontakte s prírodou, ako to robíte vy, znamená nielen mať k nej rešpekt, ale aj úsilie konkrétne prispievať k tomu, aby sa v spoločnosti eliminovalo plytvanie. Tá sa stále viac zbavuje dobier, ktoré sú ešte využiteľné a môžu byť darované tým, čo sú v núdzi.

Ukazovať cestu uprostred mesta. Tým, že bývate v mestách a na sídliskách, ste povolaní byť ‚kvasom‛, ktorý pretvára cesto, ponúkajúc váš úprimný príspevok k spoločnému dobru. Je dôležité vedieť ponúkať s radosťou evanjeliové hodnoty, v otvorenej a nestrannej diskusii s rozličnými kultúrnymi a
spoločenskými ustanovizňami. V zložitej a multikultúrnej spoločnosti môžete s jednoduchosťou a pokorou svedčiť o Ježišovej láske ku každému človeku. Zároveň môžete skúšať i nové spôsoby evanjelizácie, verní Kristovi a verní človeku, ktorý pri živote v meste často zažíva ťažké situácie a niekedy riskuje, že stratí svoju cestu, stratí schopnosť vidieť horizonty a prestane vnímať Božiu prítomnosť. Tým pravým kompasom, ktorý môžeme ponúknuť týmto bratom a sestrám je otvorené srdce, srdce „zorientované”, t. j. zamerané na Boha.”

V závere pápež František povzbudil skautov k ďalšiemu pokračovaniu na ich ceste. „Vaša skautská výchova je dobrým tréningom! Pamätajme na sv. Pavla (porov. 1 Kor 9,24-27): on hovorí o atlétoch, ktorí sa trénujú v behu prostredníctvom prísnej disciplíny pre získanie pomíňajúcej sa odmeny; kresťan sa však trénuje, aby bol dobrým učeníkom misionárom Pána Ježiša, počúvajúc každodenne jeho slovo, majúc vždy dôveru v neho, ktorý nikdy nesklame, zotrvávajúc s ním v modlitbe, usilujúc sa byť živým kameňom v cirkevnom spoločenstve.“

Spolu so siedmimi tisíckami skautov bol na dnešnej audiencii prítomný aj riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice páter Federico Lombardi SJ, ktorý je sám dlhoročným aktívnym skautom. -jb, mk-