Homília z Domu sv. Marty: Máme v spoločenstve červotoča?
Vatikán 3. novembra - Rivalita a márna sláva sú dva typy červotoča, ktorý oslabuje
Cirkev. Treba skôr konať v duchu pokory a svornosti, bez toho, aby sme hľadali vlastný
prospech. To sú v skratke slová Svätého Otca z homílie rannej svätej omše v Dome sv.
Marty. Vychádzajúc z dnešného čítania z Listu sv. apoštola Pavla Filipanom (Flp 2,1-4)
pápež uviedol, že radosťou biskupa je vidieť vo svojej cirkvi lásku, jednotu a svornosť.
„Táto harmónia je milosťou, uskutočňuje ju Duch Svätý, no my z našej strany musíme
urobiť všetko pre to, aby sme Duchu Svätému pomohli uskutočňovať túto harmóniu v Cirkvi.“
Preto sv. Pavol pozýva Filipanov k tomu, aby nič nerobili „z nevraživosti či márnej
slávy“, aby „nebojovali jeden proti druhému, ani aby sa nestavali na obdiv ako lepší
od ostatných“. „Vidieť, že toto nepatrí len k našej dobe, ale má to pôvod z dávnych
čias“, hovorí Svätý Otec:
„A koľkokrát toto nachádzame v
našich inštitúciách, v Cirkvi, napríklad vo farnostiach, v kolégiách, či nie?
Rivalita, ukazovanie sa pred druhými, márna sláva. Vidieť, že sú to dva červotoče,
ktoré nahlodávajú pevnosť Cirkvi, oslabujú ju. Nevraživosť a márna sláva idú proti
tejto harmónii, súdržnosti. Narozdiel od rivality a márnej slávy, akú radu
dáva Pavol? Píše: «Ale každý z vás, v plnej pokore» – čo treba robiť v
pokore? – «nech pokladá jeden druhého za vyššieho». On sám toto cítil. Označuje
sa za nehodného nazývať sa apoštolom, za posledného. Zaujíma postoj
hlbokej pokory. Sám to takto cíti: zmýšľa o druhých ako o tých, ktorí
ho prevyšujú“.
Pápež František dnes spomenul aj sv. Martina de Porres,
„pokorného dominikánskeho brata“, ktorého si dnes Cirkev pripomína: „Jeho spiritualita
spočívala v službe, lebo cítil, že všetci ostatní, aj tí najväčší hriešnici, ho prevyšujú.
Naozaj to tak cítil“. Svätý Otec potom pripomenul výzvu sv. Pavla, aby nik nehľadal
vlastný záujem:
„Snažiť sa o dobro druhého. Slúžiť druhým. Nuž, toto
je radosťou biskupa, keď vidí, že jeho Cirkev je takáto: rovnakého zmýšľania,
rovnakej lásky, jednej duše a vo svornosti. Toto je atmosféra, ktorú chce mať
Ježiš vo svojej Cirkvi. Možno mať rozličné názory, to je dobre, no vždy v rámci
tohto ovzdušia, tejto atmosféry pokory a lásky k blížnemu, bez pohŕdania kýmkoľvek.“
Odvolávajúc
sa potom na úryvok z Evanjelia podľa Lukáša (Lk 14,12-14), pápež František dodáva:
„Je
nepekné, keď v cirkevných inštitúciách, v diecéze, nachádzame vo farnostiach ľudí,
ktorí hľadajú vlastné záujmy a nie službu, ani lásku. Toto je to, o čom
nám Ježiš hovorí v evanjeliu: nehľadať vlastný záujem, nerobiť veci
na oplátku: ‚Ale áno, ja som ti vykonal túto službu, no ty mi teraz urob toto‛.
A toto vyjadruje podobenstvom: pozvať na večeru tých, ktorí sa nám nemôžu ničím
odplatiť, to je nezištnosť. Ak je v istej cirkvi harmónia, ak
je tam jednota, nehľadí sa na vlastné záujmy, je tu tento postoj nezištnosti.
Robím dobro, ale neobchodujem s ním.“.
Pápež František nakoniec pozval
k spytovaniu svedomia: „Aká je moja farnosť, aké je moje spoločenstvo? Má tohto ducha?
Aká je tá moja inštitúcia? Je tento duch lásky, jednomyseľnosti, svornosti bez rivality
či hľadania márnej slávy, s pokorou a so zmýšľaním o druhých ako o lepších od nás
- je prítomný v našej farnosti, v našom spoločenstve? A možno objavíme niečo, čo treba
zlepšiť. - A ja, v dnešný deň, ako to môžem zlepšiť?“ -zk-