Ďakovná slávnosť za kanonizáciu dvoch misionárov Kanady
Vatikán 12. októbra – Hlavnou udalosťou vo Vatikáne dnes bola slávnosť v Bazilike
sv. Petra na poďakovanie za kanonizáciu dvoch veľkých misionárov Kanady zo 17. storočia,
ktorými sú biskup Québecu sv. František de Laval (1623-1708) a vdova, rehoľníčka a
zakladateľka uršulínskeho kláštora v Québecu sv. Mária od Vtelenia, rodným menom Marie
Guyartová (1599-1672). Pri tlačovej konferencii v Ríme v predchádzajúci deň sa kardinál
Gérald Cyprien Lacroix, arcibiskup Quebecu a prímas Kanady vyjadril o nových svätých,
že sú to „dvaja giganti prvej evanjelizácie Quebecu“. Oboch vyhlásil za svätých pápež
František 3. apríla tohto roku podpísaním dekrétu bez slávnostného aktu kanonizácie,
teda tzv. ekvipolentnou alebo ekvivalentnou formou svätorečenia.
Slávnosť
osobitne prežívali najmä veriaci z Kanady a tiež z krajiny ich pôvodu, Francúzska.
Úcta k zakladateľke kanadskej vetvy uršulínok, mystičky nazývanej aj „Teréziou Nového
sveta” či „Matkou kanadskej cirkvi“, priviedla na ďakovnú slávnosť do Ríma členky
rehoľnej rodiny uršulínok z viacerých krajín, aj zo Slovenska.
Svätej omši
v Bazilike sv. Petra so začiatkom o 10. hodine predsedal Svätý Otec František za
koncelebrácie arcibiskupa Quebecu kardinála Géralda Cypriena Lacroix, predsedu Konferencie
biskupov Kanady Mons. Paul-André Durochera, Mons. Denisa Grondina, pomocného biskupa
Quebecu a ďalších kanadských kardinálov, biskupov a kňazov, z ktorých viacerí prišli
do Ríma sprevádzajúc 450-člennú púť z Kanady do Ríma cez Francúzsko. Prítomná bola
aj generálna predstavená sestier uršulínok z Kanady, predstavený seminára v Quebecu
a ďalší zahraniční hostia, taktiež aj viacerí kardináli a biskupi, ktorí sa v Ríme
v týchto dňoch zúčastňujú na synode.
Svätý Otec si incenzáciou uctil relikvie
vystavené v dvoch relikviároch. V homílii poukázal na povolanie misionárov, ktorí
s Božou posilou „mali odvahu ‚vyjsť‛ do ulíc sveta, dôverujúc v Pána, ktorý ich volá“.
Pripomenul, že misionári neraz toto svoje rozhodnutie zaplatia vlastným životom, ako
sa to deje aj v dnešnej dobe. Podstata misie Cirkvi pritom spočíva „v ohlasovaní Božej
lásky, milosrdenstva a odpustenia“, darov, ktoré „vychádzajú zo Spasiteľovho srdca“,
povedal pápež František. Sv. Františka de Laval a sv. Máriu od Vtelenia dal kanadským
veriacim za vzor v dobe, keď ich krajina zápasí s nedostatkom povolaní. Kanada pritom
v minulosti oplývala misionármi, ktorými obohatila celý svet, pripomenul Svätý Otec
a kanadských veriacich vyzval, aby zo spomienky na svojich misionárov načerpali odvahu,
vzopreli sa pokušeniu diabla a vyprosovali od Pána nové povolania pre quebeckú cirkev.
Homília pápeža Františka v plnom znení
„Počúvali sme proroctvo
Izaiáša: «Pán Boh zotrie slzy z každej tváre...» (Iz 25,8). Tieto slová, plné Božej
nádeje, poukazujú na cieľ, predstavujú budúcnosť, ku ktorej smerujeme na našej ceste.
Na tejto ceste nás svätí predchádzajú a vedú nás. Tieto slová tiež naznačujú povolanie
mužov a žien – misionárov.
Misionári sú tí, ktorí v poslušnosti Duchu Svätému
majú odvahu žiť evanjelium. Aj toto evanjelium, ktoré sme práve počuli: «Choďte preto
na rázcestia» – povedal kráľ svojim sluhom (Mt 22,9). Sluhovia idú a zhromažďujú všetkých,
ktorých našli, «zlých aj dobrých», aby ich doviedli na svadobnú hostinu kráľa (porov.
v. 10).
Misionári prijali túto výzvu: vyšli na križovatky sveta, aby pozvali
všetkých, a urobil tak veľa dobrého pre Cirkev, pretože, ak sa Cirkev zastaví a uzavrie,
ochorie, môže sa pokaziť, či pre hriechy alebo pre falošnú vedu, vzdialenú od Boha,
ktorou je svetský sekularizmus.
Misionári obrátili svoj pohľad na ukrižovaného
Krista, prijali jeho milosť a nenechali si ju pre seba. Rovnako ako svätý Pavol sa
stali všetkým pre všetkých, boli schopní žiť v chudobe a bohatstve, sýti i o hlade,
všetko mohli v tom, ktorý ich posilňoval (porov. Fil 4,12-13). A s touto Božou mocou
mali odvahu „vyjsť” na cesty celého sveta s dôverou v Pána, ktorý volá. Taký je život
misionára, misionárky... Aby potom skončili ďaleko od domova, ďaleko od svojej vlasti,
mnohokrát zabití, zavraždení! Ako sa to stalo v týchto dňoch mnohým našim bratom a
sestrám.
Evanjelizačné poslanie Cirkvi je v podstate ohlasovaním Božej lásky,
milosrdenstva a odpustenia, v ich zjavovaní ľudstvu skrze život, smrť a vzkriesenie
Ježiša Krista. Misionári slúžili poslaniu Cirkvi tým, že lámali chlieb Slova tým najmenším
a najvzdialenejším a prinášali všetkým dar nevyčerpateľnej lásky, ktorá prúdi od samotného
Spasiteľa.
Takými boli sv. František de Laval a sv. Mária od Vtelenia. Chcem
vám, drahí kanadskí pútnici, v tento deň dať dve rady: sú prevzaté z Listu Hebrejom,
ale mysliac na misionárov veľmi osožia vašim komunitám.
Prvou je toto: Božie
slovo hovorí: «Pamätajte na svojich predstavených, ktorí vám hlásali Božie slovo.
Dobre si všimnite, aký bol koniec ich života, a napodobňujte ich vieru» (Hebr. 13,7).
Pamiatka misionárov je nám oporou vo chvíľach, keď pociťujeme nedostatok pracovníkov
evanjelia. Ich príklady nás priťahujú, povzbudzujú nás napodobňovať ich vieru. Sú
plodným svedectvom, ktoré rozmnožuje život!
Druhá rada je toto: «Rozpomeňte
sa na prvé dni, keď ste po osvietení prestáli veľký boj v utrpení. Preto netraťte
dôveru, lebo ju čaká veľká odmena. Potrebujete vytrvalosť...» (porov.10,32.35-36).
Uctievať si tých, ktorí trpeli pre evanjelium, znamená, že tiež máme viesť ten dobrý
boj viery, pokory, miernosti a milosrdenstva v každodennom živote. A to prináša ovocie.
Spomienka
na tých, ktorí nás predišli, na tých, ktorí založili našu cirkev, plodnú cirkev v
Quebecu! Plodnú v mnohých misionároch, ktorí šli všetkými smermi. Svet bol plný kanadských
misionárov, akými boli títo dvaja. Teraz táto rada: Aby sme vďaka tejto spomienke
nezanechali otvorenosť, nevzdali sa odvahy! Možno... Nie, nie možno, je pravda, že
diabol je závistlivý a neznesie, že jedna krajina je tak úrodná na misionárov. Preto
je potrebná modlitba k Pánovi, aby sa Quebec vrátil na túto cestu plodnosti, aby dal
svetu mnohých misionárov. A títo dvaja, ktorí takpovediac založili cirkev v Quebecu,
nech nám pomáhajú ako zástancovia, aby semeno, ktoré zasiali, rástlo a prinášalo ovocie
v nových odvážnych mužoch a ženách s prezieravosťou, so srdcom otvoreným pre Pánovu
výzvu. Toto dnes musíme vyprosovať pre vašu krajinu – a oni budú v nebi našimi zástancami
–, aby bol Quebec opäť žriedlom dobrých a svätých misionárov.
Toto je radosť
a odkaz tejto vašej púte: byť pamäťou svedkov, misionárov viery vo vašej krajine.
Táto pamäť nás neustále bude podporovať na ceste k budúcnosti, k cieľu, keď «Pán Boh
zotrie slzy z každej tváre ...» «Radujme sa, radujme sa z jeho spásy» (Iz 25,9).“
(Preklad:
sr. Jaroslava Kochjarová CJ)
Stručne si pripomeňme životné osudy nových kanadských
svätých. Sv. Mária od Vtelenia, vlastným menom Mária Guyartová sa narodila v roku
1599 vo francúzskom Tours. V 17 rokoch sa vydala za priemyselníka a spracovateľa hodvábu.
Po dvoch rokoch manželského života zostala vdovou so šesťmesačným synčekom, ktorého
neskôr ako dvanásťročného zverila do výchovy svojej rodnej sestre. V roku 1631 vstúpila
k uršulínkam v rodnom Tours. Vo svojich štyridsiatich rokoch sa s ďalšími sestrami
presunula do Kanady, kde vybudovala rehoľný dom a založila školu pre indiánske dievčatá
z kmeňov Hurónov a Algonkínov. Keď sa k nej pridávali ďalšie rehoľníčky, dosiahla
schválenie rehoľného spoločenstva Kanadskej únie rádu sv. Uršule od biskupa, ktorým
bol práve sv. František de Laval. Ten tiež prišiel do Kanady ako misionár z Francúzska.
Narodil sa v roku 1623 v šľachtickom sídle svojho rodu v diecéze Chartres. Po kňazskej
vysviacke sa pripravoval na misiu v Tonkine, dnešnom Vietname, tá sa však nakoniec
neuskutočnila a v roku 1658 bol vymenovaný za apoštolského vikára francúzskych kolónií
nazývaných Nové Francúzsko. O desať rokov neskôr sa stal biskupom Quebecu. Bol horlivým
duchovným pastierom a založil tu vôbec prvý kanadský seminár. Mnohé pramene dosvedčujú
jeho vyčerpávajúce cesty po rozsiahlej diecéze a starostlivosť o domorodé obyvateľstvo
i kolonizátorov. Veľký rozruch vzbudilo jeho rozhodnutie exkomunikovať bielych kresťanov,
ktorí indiánom predávali alkohol. Dokonca vymohol u kráľa Ľudovíta XIV. dekrét, ktorý
zakazoval predaj alkoholu domorodcom. Biskup de Laval v dvoch volebných obdobiach
zastával aj úrad guvernéra Nového Francúzska.
Sestra Mária od Vtelenia zomrela
v roku 1672 v Québecu, o 36 rokov neskôr v tom istom meste zomrel aj biskup de Laval.
Oboch spoločne blahorečil 22. júna 1980 pápež Ján Pavol II. Svätorečil ich 3. apríla
2014 pápež František. -jb-