Kanadskí veriaci sa v Ríme poďakujú za kanonizáciu dvoch svätých

Svätý Otec František bude v nedeľu 12. októbra predsedať v Bazilike sv. Petra eucharistickej slávnosti na poďakovanie za svätorečenie biskupa kanadského Québecu Františka Lavala (1623-1708) a zakladateľky uršulínskeho kláštora v Québecu sestry Márie od Vtelenia (1599-1672), ktorých 3. apríla vyhlásil za svätých tzv. ekvipolentnou formou, teda bez konania kanonizačnej slávnosti.

Na nedeľnej ďakovnej svätej omši bude prítomná aj delegácia 450 veriacich z Quebecu a Francúzska, teda z krajín pôsobenia a pôvodu oboch nových svätých. S pápežom Františkom budú koncelebrovať kardinál Gerald Cyprien Lacroix, arcibiskup Québecu, spolu s biskupmi a kňazmi, ktorí sprevádzajú delegáciu. Liturgia bude tiež vyvrcholením púte, ktorá sa začala 6. októbra v Paríži. Zúčastňuje sa na nej 130 sestier uršulínok z Kanady, Japonska, Filipín a Peru, kňazi zo seminára v Quebecu a ďalší pútnici. Asi osemdesiat mladých a profesorov príde z Collège Prytanée niekdajšieho Collège Royal de LaFlèche, kde sv. František Laval študoval.

Predpokladá sa tiež s účasť niektorých biskupov, ktorí sú v Ríme na mimoriadnej synode o rodine, vrátane predsedu Konferencie biskupov Kanady Mons. Paul-André Durochera, Mons. Denisa Grondina, pomocného biskupa Quebecu. Prítomná bude aj generálna predstavená sestier uršulínok z
Kanady, superior Seminára v Quebecu a ďalší.

Francúzska rehoľníčka, vizionárka a mystička Mária od Vtelenia (Guyartová) založila Kanadskú úniu rádu sv. Uršule. Narodila sa 28.10.1599, na sklonku 16. storočia vo francúzskom Tours a zomrela roku 1671 v kanadskom Quebecu. Táto dcéra pekára sa najprv vydala za priemyselníka a spracovateľa hodvábu, s ktorým mala syna. Po manželovej smrti zverila syna svojej rodnej sestre. Neskôr sa z neho stal benediktín a prvý životopisec svojej matky. Mária vstúpila najprv ku karmelitánkam, neskôr k uršulínkam v rodnom Tours. Vo svojich štyridsiatich rokoch sa presťahovala do Kanady, kde za finančnej podpory francúzskej podporovateľky a tamojších misionárov založila školu pre dcéry indiánskych domorodcov. Potom, ako sa k nej pridružili rehoľníčky z rôznych ďalších kongregácií, vyvstala nutnosť získať cirkevný súhlas.

Ten kanadským uršulínkam poskytol prvý kanadský biskup François de Montmorency-Laval. Jeho pôsobenie spadá tiež do druhej polovice 17. storočia (1623-1708). Bol potomkom významného francúzskeho šľachtického rodu Montmorency, patril však k jeho vedľajšej vetve Montigny-Laval. Takmer nikdy preto neužíval svoje šľachtické meno, ale všetky dokumenty podpisoval jednoducho ako François de Laval. Vyštudoval v jezuitskom kolégiu a v 24 rokoch prijal kňazské svätenie (1647). Do Kanady odišiel ako misionár, avšak už čoskoro, roku 1658, bol vymenovaný za apoštolského vikára francúzskych kolónií (Nové Francúzsko). O desať rokov neskôr sa stal biskupom Quebecu. Založil tu vôbec prvý kanadský seminár, ktorý neskôr získal univerzitné postavenie a rozšíril svoje pôsobenie aj na Montreal. Napriek administratívnym povinnostiam biskup François de Laval nezanedbával pastoračnú činnosť. Mnohé pramene dosvedčujú jeho vyčerpávajúce cesty po rozsiahlej diecéze a starostlivosť o domorodé obyvateľstvo i kolonizátorov. Veľký rozruch vzbudilo jeho rozhodnutie exkomunikovať bielych kresťanov, ktorí Indiánom predávali alkohol. Francúzsky biskup dokonca vymohol u kráľa Ľudovíta XIV. dekrét, ktorý zakazoval predaj alkoholu domorodcom. Mons. Laval zastával v dvoch volebných obdobiach úrad guvernéra Nového Francúzska.

Spôsob tzv. „ekvipolentnej“ kanonizácie pápež František už využil aj 9. októbra 2013 v prípade sv. Angely z Foligna a 17. decembra 2013 v prípade sv. Petra Fábera. Benedikt XVI. takto 10. mája 2012 svätorečil Hildegardu z Bingenu a Ján Pavol II. takto blahorečil 3. októbra 1982 dominikána Fra Angelica, františkána Salvatora Lilliho a zakladateľku Malých sestier chudobných, sestru Máriu z Kríža. -jk-