Synoda na 6. zasadnutí zvažovala urýchlenie procesov nulity
V stredu 8. októbra popoludní sa konala 6. generálna kongregácia synody o rodine,
na ktorej sa zúčastnilo 180 synodálnych otcov i pápež František. Bola venovaná zložitým
pastoračným situáciám. V jej úvode zaznelo svedectvo z Afriky. Koordinátori organizácie
Retrouvaille Stephen a Sandra Conwayoví z Durbanu v Juhoafrickej republike
hovorili o skúsenostiach s trojmesačným programom pomoci párom v kríze pre ich záchranu
pred separáciou či rozvodom. Medzi častými príčinami kríz menovali život v štýle individualistov
(„the singles married lifestyle”), ktorí sú síce zosobášení, ale každý z nich sa venuje
celkom inej činnosti, čo po čase vyústi do krízy vzťahu. Všeobecná rozprava pokračovala
na tému druhej časti Instrumentum laboris „Rodinné situácie, ohľadom zväzkov
medzi osobami rovnakého pohlavia“ (kap. 3).
Ako prvá vec bolo zdôraznené,
že Cirkev nie je colnica, ale otcovský dom, a teda musí ponúknuť zázemie trpezlivého
sprevádzania všetkým ľuďom, aj tým, ktorí sa ocitli v ťažkých pastoračných situáciách.
Pravá Katolícka cirkev zahŕňa zdravé rodiny aj rodiny v kríze, a tak každodenné úsilie
o svätosť nemôže byť voči slabosti druhých ľahostajné, pretože trpezlivosť znamená
aktívne pomáhať slabšiemu.
Pokiaľ ide o proces vyhlásenia neplatnosti (nulity)
manželstva, vo všeobecnosti bol vyjadrený súhlas s potrebou zrýchliť procedúry a tiež
zapojiť viacerých kompetentných laikov do cirkevných tribunálov, bolo však tiež konštatované
nebezpečenstvo povrchnosti a zdôraznená potreba vždy zaistiť rešpektovanie pravdy
a práv každej zo stránok, a to aj preto, že proces nie je v rozpore s pastoračnou
láskou a súdna pastorácia má bez vytvárania vinníkov podporovať pokojné pojednávanie
prípadov. V otázke nulity manželstva sa uvažovalo nad hypotézou zavedenia mimosúdnej
administratívnej cesty, ktorá by nenahradila súdnu cestu, ale by bola k nej komplementárna.
Bolo navrhnuté, aby v kompetencii biskupa bolo rozhodovanie o tom, ktoré žiadosti
o potvrdenie nulity môžu byť vybavené administratívnou cestou.
Bolo tiež silne
zdôraznené, že je potrebný postoj úcty k rozvedeným a znovu zosobášeným, pretože neraz
žijú aj v situáciách núdze alebo sociálnej nespravodlivosti, ticho trpia a v mnohých
prípadoch sa postupne usilujú plnšie zapojiť do cirkevného života. Pastorácia musí
byť preto nie represívna, ale plná milosrdenstva.
Pokiaľ ide o polygamiu, na
jednej strane bolo zdôraznené, že ide o skutočnosť postupne klesajúcu, na druhej strane
boli spomenuté prípady v polygamii žijúcich konvertitov na katolícku vieru, ktorí
chcú prijať sviatosti kresťanskej iniciácie, a v tejto súvislosti padla otázka o možných
osobitných pastoračných opatreniach, ktoré by pri vhodnom rozlišovaní umožnili vyjsť
v ústrety takýmto situáciám.
Rozprava v synodálnej aule sa včera popoludní
opäť vrátila k potrebe väčšej prípravy na manželstvo, a to najmä medzi mladými ľuďmi,
ktorým má byť predstavená krása sviatostného zväzku, spolu s adekvátnou citovou výchovou.
Táto príprava teda nesmie byť iba morálnym povzbudzovaním, ktoré však nechá bez povšimnutia
náboženskú a ľudskú negramotnosť. Pre manželstvo je nevyhnutný skutočný, reálny rast
osoby.
Počas hodiny pre otvorenú diskusiu – medzi 18.00 a 19.00 hod. – boli
prezentované skúsenosti a konkrétne modely pastorácie pre rozvedených a znovu zosobášených,
prostredníctvom tzv. skupín načúvania, ktoré poskytujú priestor pre vyrozprávanie
a delenie sa s problémami. Je dôležité, ako bolo povedané, pozorne sa vyvarovať vynášania
morálneho rozsudku, rečí o „permanentnom stave hriechu“, ale naopak, je potrebné napomôcť
pochopeniu toho, že nepripustenie k prijímaniu Eucharistie neznamená úplné zamedzenie
prístupu k milostiam v Kristovi, ale že je dôsledkom objektívnej situácie, keď stále
trvá predchádzajúci nerozlučiteľný sviatostný zväzok. V tejto súvislosti bol zdôraznený
význam duchovného svätého prijímania. Bolo však poukázané, že aj tieto návrhy majú
svoje hranice a neexistujú žiadne „ľahké“ riešenia na túto problematiku.
Aj
v otázke pastorácie homosexuálnych osôb bola zdôraznená dôležitosť načúvania, a to
aj v podobe skupín načúvania. Ďalšie vstupy sa zameriavali na otázku katolíkov, ktorí
prejdú k inému kresťanskému vyznaniu i opačne, a na dôsledky, ktoré z toho vyplývajú
pre posúdenie platnosti zmiešaných manželstiev, vzhľadom na možnosť rozvodu v pravoslávnych
cirkvách.
Spomenutá bola riadna synoda z roku 1980 na tému „kresťanskej rodiny“
a v tejto súvislosti sa konštatoval obrovský vývoj, ktorý od tej doby prebehol v medzinárodnej
právnickej kultúre. Ako bolo poznamenané, je potrebné, aby si Cirkev bola toho vedomá
a aby sa kultúrne inštitúcie – ako sú katolícke univerzity – s touto situáciou konfrontovali,
aby naďalej zavážila ich úloha v prebiehajúcej diskusii. -jk, jb-