Sociálny rozmer evanjelizácie – slová pápeža Františka rade Iustitia et pax

Vatikán 2. októbra – Na sociálny rozmer prítomný v požiadavke evanjelizácie sa sústredila Pápežská rada pre spravodlivosť a pokoj (Iustitia et pax) na svojom plenárnom zasadnutí v dňoch 1. – 3. októbra vo Vatikáne. Pri piatom výročí vydania sociálnej encykliky pápeža Benedikta XVI. Láska v pravde (Caritas in veritate) a desať rokov od vydania Kompendia sociálnej náuky Cirkvi sa obsah vystúpení a diskusií zameral na nadväznosť, ktorú tieto dokumenty nachádzajú v apoštolskej exhortácii pápeža Františka Radosť evanjelia (Evangelii gaudium). Účastníci postupne preskúmali túto súvislosť z pohľadu jednotlivých kontinentov vzhľadom na špecifické situácie Afriky, Ázie, Latinskej Ameriky, Severnej Ameriky a Európy. Moderátormi diskusií boli okrem predsedu pápežskej rady kardinála Petra Turksona aj jej podpredsedkyňa Dr. Flaminia Giovanelliová, ďalej kardináli Reinhard Marx a Laurent Monsengwo Pasinya a sekretár rady Mons. Mario Toso SDB.

V dnešný deň účastníkov plenárneho zasadnutia prijal Svätý Otec. Na poludnie sa v Klementínskej sále Apoštolského paláca prihovoril 60-člennej skupine, v mene ktorej ho na úvod pozdravil kardinál Peter Turkson. V súvislosti s reflexiou o posolstve encykliky Caritas in veritate pri príležitosti piateho výročia jej vydania Svätý Otec povedal:

„Je to základný dokument pre evanjelizáciu v sociálnej oblasti, ktorý ponúka vzácne usmernenia pre prítomnosťkatolíkov v spoločnosti, v inštitúciách, v oblasti ekonómie a finančníctva či v politike. Encyklika Caritas in veritate upozornila na prínosy, ale aj nebezpečenstvá globalizácie, v prípade, že nemá za cieľ dobro všetkých národov. Ak globalizácia priniesla zreteľný nárast objemu bohatstva, a to v celkovom meradle a tiež z pohľadu niektorých jednotlivých štátov, vyhrotila aj rozdiely medzi rozličnými sociálnymi skupinami vytváraním nerovností a nových typov chudoby v samotných krajinách, ktoré sú považované za bohaté.

Jedným z aspektov súčasného ekonomického systému je ťaženie z medzinárodnej nerovnováhy v cenách práce, ktoré využíva miliardy ľudí žijúcich z menej než dvoch dolárov na deň. Takýto nepomer nielenže nerešpektuje dôstojnosť tých, ktorí sú lacnou pracovnou silou, ale tiež ničí pracovné zdroje v tých regiónoch, kde práca vo veľkej miere požíva ochranu. Vzniká tu teda problém, ako vytvoriť mechanizmy ochrany pracovných práv a tiež aj životného prostredia zoči-voči rastúcej konzumistickej ideológii, ktorá sa nespráva zodpovedne vo vzťahu k ľudskej pospolitosti ani vo vzťahu k stvorenstvu.

Nárast nerovnosti a chudoby je ohrozením inkluzívnej a participatívnej demokracie, ktorá vždy predpokladá takú ekonomiku a trh, ktoré nikoho nevylučujú a
vyznačujú sa rovnosťou. Ide teda o prekonanie štrukturálnych príčin nerovností a chudoby. V apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium som chcel naznačiť tri základné prostriedky pre sociálne začlenenie tých najnúdznejších: je to vzdelanie, prístup k zdravotnej starostlivosti a práca pre všetkých (porov. EG 192).“

„Inými slovami, sociálny právny štát nesmie byť narušený a najmä nie základné právo na prácu. Toto sa nesmie považovať za premennú závisiacu od finančných a menových trhov. Je základným dobrom vzhľadom na dôstojnosť (porov. tamtiež), na vytváranie rodiny, na napĺňanie spoločného dobra a pokoja. Vzdelanie a práca, prístup k blahobytu (welfare) pre všetkých (porov. EG 205), sú kľúčovými prvkami ako pre rozvoj a spravodlivé prerozdelenie dobier, tak aj pre dosiahnutie sociálnej spravodlivosti, pre príslušnosť k spoločnosti (porov. EG 53) spojenú so slobodnou a zodpovednou účasťou na politickom živote, chápanom ako správa vecí verejných (res publica). Vízie, ktoré sľubujú zvýšenie výnosnosti za cenu obmedzenia trhu práce, čo vytvára vyraďovanie ďalších osôb, nezodpovedajú ekonómii slúžiacej človeku a spoločnému dobru, inkluzívnej a participatívnej demokracii.“

Svätý Otec vo svojom prejave ďalej upozornil na požiadavku záujmu o chudobných a sociálnej spravodlivosti (porov. EG 201). Ako povedal, „toto si vyžaduje na jednej strane hlboké reformy, ktoré zabezpečia prerozdeľovanie vyprodukovaného bohatstva a „univerzalizáciu“ slobodných trhov pre dobro rodín, a na druhej strane prerozdelenie suverenity, ako na národnej tak i na nadnárodnej úrovni.“

Pápež František zdôraznil „mimoriadnu aktuálnosť princípu „Caritas in veritate“. Láska naplnená pravdou je totiž základom pre vybudovanie toho pokoja, ktorý je dnes tak mimoriadne túžený a potrebný pre dobro všetkých. Umožňuje prekonať nebezpečné fanatizmy, konflikty kvôli vlastníctvu zdrojov, migráciu biblických dimenzií, pretrvávajúce pliagy hladu a chudoby, obchodovanie s ľuďmi, sociálne a ekonomické nespravodlivosti a nerovnosti, nezrovnalosti v prístupe ku kolektívnym dobrám.“

„Cirkev je stále na ceste, hľadajúc nové cesty pre ohlasovanie evanjelia aj na sociálnom poli,“ povedal na záver Svätý Otec a účastníkom plenárneho stretnutia Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj poďakoval za ich úsilie v tejto oblasti, zveriac ich do ochrany Panny Márie. -zk, jb-