Ranná homília: Len ten je kresťan, kto nesie kríž ako Šimon Cyrénsky
Vatikán 26. septembra 2014 - Kresťan si nemôže predstavovať Krista Spasiteľa bez kríža,
bez toho aby bol ochotný niesť ho s Ježišom, povedal pápež František dnes ráno pri
slávení svätej omše v kaplnke Domu sv. Marty. Kresťan má byť ako Šimon Cyrénsky. Mať
vieru znamená nasledovné stotožnenie sa: patríme k Ježišovi, keď znášame s ním tú
ťarchu kríža. V opačnom prípade ideme zdanlivo „dobrou“ cestou, no nie je to cesta
„pravá“.
Svätý Otec vychádzal v homílii z evanjelia dňa (Lk 9, 18-22), v ktorom
sa Kristus pýta svojich učeníkov, za koho ho pokladajú ľudia. Ako odpoveď dostáva
najrôznorodejšie hypotézy. Epizóda je vložená do kontextu evanjelia, v ktorom Ježiš
zvláštnym spôsobom bráni svoju pravú identitu. Pri viacerých príležitostiach, keď
niekto začne o nej hovoriť, Ježiš ho umlčí, tak isto zabraňuje démonovi odhaliť jeho
prirodzenosť ako Božieho Syna, ktorý prišiel, aby zachránil svet. To preto, aby ľudí
nepomýlil a aby ho nepovažovali za Mesiáša ako vodcu, ktorý prišiel vyhnať Rimanov.
Iba v súkromí Dvanástim Ježiš začína „dávať katechézu o svojej pravej identite“:
„Syn
človeka–povedal–,tedaMesiáš, Pomazaný,musí mnoho trpieť,byťzavrhnutýod starších, veľkňazovazákonníkov, musí byť zabitýavstať
zmŕtvych. To jecesta vášho vyslobodenia.
Toje cestaMesiáša, spravodlivého:
utrpenie, kríž. Vysvetľujeim svojuidentitu.
Oni to nechcúpochopiťav úryvkuMatúšavidíme, ako to Peterodmieta: ‚Nie! Nie!Pane...‘
Alezačínaotváraťtajomstvo svojejvlastnejidentity: ‚Áno, ja somBoží Syn. Ale moja cesta je takáto: musímísťtouto cestouutrpenia‘.“
Toto
je pedagogika, ktorú Ježiš používa na „prípravu sŕdc učeníkov, sŕdc ľudí, aby pochopili
toto mystérium Boha“:
„Veľká je Božia láska
a hriech taký ohyzdný, že on nás zachraňuje takto, skrzetútoidentitu, na kríži. Nemožno
pochopiť JežišaKristaVykupiteľabezkríža: to je nemysliteľné! Môžemedospieť k tomu, že ho budeme považovať za veľkéhoproroka,
ktorý robídobro, za svätca. Alepochopiť KristaVykupiteľabezkríža je nemožné. Srdciaučeníkov, srdciaľudí, všakneboli pripravenépochopiť to.
Nepochopiliproroctvá, neporozumeli, že
on bol práve tým Baránkom, určeným na obetu. Neboli na
to pripravení.“
Len na Kvetnú nedeľu Kristus dovolí davu, aby „viac
či menej“ vyjadril jeho identitu zvolaním „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom“.
To preto, že „keby to títo ľudia nekričali, kričali by kamene!“ Avšak len po Ježišovej
smrti sa jeho totožnosť prejavuje v plnosti a „prvé vyznanie“ pochádza od rímskeho
stotníka, pripomína pápež a uzatvára: „Krok za krokom“ nás Ježiš „pripravuje, aby
sme ho dobre pochopili“. Pripravuje nás, aby ho sprevádzali s našimi krížmi na jeho
ceste k vykúpeniu“:
„Pripravuje nás, aby sme boli ŠimonmizCyrény a pomáhali mu niesťkríž.
Anáškresťanskýživotbeztohto nie jekresťanský. Jetoživot duchovný, dobrý... - ‚Ježiš je veľkýprorok, ajnászachránil.
Ale on a ja, to nie...‘ - Tys ním!
Idúc tou istou cestou. Ajnašu kresťanskú
identitu si musíme chrániťanemyslieť si,
žebyť kresťanomje niečím za zásluhy,
nejakou duchovnou cestou dokonalosti. Nie je to zásluha,
jeto čistámilosť.“ -jk-