Svätý Otec zhrnul apoštolskú cestu: Pamäť, nádej a svedectvo Cirkvi v Kórei
Vatikán 20. augusta 2014 - Po návrate z apoštolskej cesty v Kórei sa Svätý Otec opäť
stretol s pútnikmi na stredajšej generálnej audiencii, ktorá sa konala v aule Pavla
VI. Pápež František ako zvyčajne prejavil zhromaždeným pútnikom osobitnú pozornosť,
keď už od 10. hodiny prechádzal pomedzi nich a osobne ich zdravil, žehnal, bozkával
deti a starých ľudí. Nadšený dav mu jeho otcovský záujem opätoval srdečným prijatím
a veľkým aplauzom.
Zástupcovia jazykových skupín, ktorí zabezpečujú komunikáciu
medzi Svätým Otcom a veriacimi, vyjadrili pápežovi Františkovi v mene prítomných úprimnú
sústrasť v súvislosti s tragickým úmrtím jeho troch rodinných príslušníkov. Svätý
Otec sa po katechéze podelil o bolesť zo straty príbuzných:
„Ďakujem vám
za modlitby, prejavy sústrasti k tomu, čo sa prihodilo mojej rodine. Aj pápež má svoju
rodinu. Boli sme piati súrodenci, mám 16 synovcov a jeden z nich mal dopravnú nehodu.
Zomrela jeho manželka a dve maličké deti, jedno dvojročné a druhé len niekoľkomesačné.
On je v tejto chvíli v kritickom stave. Veľmi pekne vám ďakujem za sústrasť a modlitby.“
Témou dnešnej verejnej audiencie bolo zhrnutie apoštolskej cesty do Kórey,
z ktorej sa Svätý Otec vrátil pred dvoma dňami. V čítaní pred katechézou zaznel úryvok
z Knihy proroka Izaiáša (kapitola 60): «Vstaň, zasvieť, veď prišlo tvoje
svetlo a sláva Pánova sa zaskvela nad tebou! ... », slová, ktoré tvorili
súčasť témy 6. ázijských dní mládeže v Kórei.
Plné znenie príhovoru Svätého
Otca:
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V predošlých
dňoch som absolvoval apoštolskú cestu do Kórey a dnes spolu s vami ďakujem
Pánovi za tento veľký dar. Mal som možnosť navštíviť cirkev mladú a dynamickú, založenú
na svedectve mučeníkov a oduševnenú misionárskym duchom, v krajine, kde sa
stretávajú starobylé ázijské kultúry a trvalá novosť evanjelia. Obe sa tu stretávajú.
Túžim
nanovo vyjadriť moju vďaku drahým bratom biskupom Kórey, pani prezidentke republiky,
ďalším verejným predstaviteľom a všetkým, ktorí sa podieľali na tejto mojej návšteve.
Význam tejto mojej apoštolskej cesty sa môže zhrnúť do troch slov: pamäť, nádej, svedectvo.
Kórejská republika je krajinou, ktorá zaznamenala značný a rýchly
ekonomický rozvoj. Jej obyvatelia sú veľmi pracovití, disciplinovaní
a poriadni, a musia si udržať silu zdedenú po svojich predkoch.
V
tejto situácii je Cirkev udržiavateľkou pamäti a nádeje: je duchovnou
rodinou, v ktorej dospelí odovzdávajú mladým pochodeň viery prijatej od starších.
Pamäť svedkov minulosti sa stáva novým svedectvom v prítomnosti a nádejou
budúcnosti. V tejto perspektíve môžeme vidieť aj dve hlavné udalosti tejto cesty:
blahorečenie 124 kórejských mučeníkov, ktorí sa pripájajú k tým, ktorých pred
30 rokmi svätorečil sv. Ján Pavol II., a stretnutie s mladými pri príležitosti
6. ázijských dní mládeže.
Mladý človek je vždy osobou
hľadajúcou niečo, pre čo sa oplatí žiť. Mučeník vydáva svedectvo o niečom,
ba viac, o Niekom, za koho sa oplatí dať život. Touto skutočnosťou je
Božia láska, ktorá sa stelesnila v Kristovi, svedkovi Otca. V dvoch momentoch cesty
venovaných mladým nás Duch zmŕtvychvstalého Pána naplnil radosťou a nádejou,
ktoré mladí prinesú do svojich jednotlivých krajín a ktoré prinesú mnoho dobra!
Cirkev
v Kórei si uchováva aj pamäť o primárnej úlohe, ktorú zohrávali laici
či už pri počiatkoch viery, ako aj v diele evanjelizácie.
V tej zemi totiž kresťanská komunita nebola založená misionármi, ale skupinou
mladých Kórejčanov v druhej polovici 18. storočia, ktorí boli
fascinovaní niektorými kresťanskými textami,do hĺbky ich študovali
a vybrali si ich za normu života. Jeden z nich bol vyslaný do Pekingu, aby
prijal krst, a potom tento laik sám pokrstil svojich spoločníkov. Z tohto prvotného
jadra sa rozvinula veľká komunita, ktorá od počiatku v trvaní približne jedného
storočia podstupovala násilné prenasledovania, s tisíckami mučeníkov.
Takže Cirkev v Kórei je založená na viere, na misionárskom úsilí a na mučeníctve veriacich
laikov.
Prví kórejskí kresťania si vzali za vzor
apoštolskú komunitu v Jeruzaleme -praktizovali bratskú lásku, ktorá prekonáva
všetky spoločenské rozdiely. Preto som povzbudil dnešných kresťanov, aby boli štedrí
v delení sa s tými najchudobnejšími a vylúčenými, podľa príkladu 25. kapitoly Evanjelia
sv. Matúša: «Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste
urobili » (v. 40). Drahí bratia, v histórii viery v Kórei sa dá vidieť,
ako Kristus neruší kultúry, nepotláča cestu národov, ktoré počas stáročí
a tisícročí hľadajú pravdu a uskutočňujú lásku k Bohu a k blížnemu. Kristus neruší
to, čo je dobré, ale to rozvíja a privádza k dokonalosti.
Naopak
to, proti čomu Kristus bojuje a čo poráža, je diabol, ktorý zasieva
kúkoľ medzi jednotlivcov a medzi národy, ktorý podnecuje vylúčenie
z dôvodu modlárstva peňazí, ktorý zasieva jed ničoty do sŕdc mladých. To
s ním Ježiš Kristus bojoval a zvíťazil nad ním svojou obetou lásky. A
ak zostaneme v ňom, v jeho láske, aj my tak ako mučenícimôžeme žiť a svedčiť o jeho víťazstve. S touto vierou sme sa modlili a aj teraz
sa modlíme, aby všetci synovia a dcéry kórejskej zeme, ktorí znášajú
následky vojen a rozdelení, mohli nastúpiť na cestu bratstva a zmierenia.
Táto
cesta bola ožiarená sviatkom Nanebovzatia Panny Márie. Z výšky, kde kraľuje s Kristom,
Matka Cirkvi sprevádza putovanie Božieho ľudu, podopiera ho v najnamáhavejších
krokoch, utešuje tých, čo prežívajú skúšku, a udržiava otvorený horizont
nádeje. Na jej materský príhovor nech Pán vždy žehná kórejský ľud, daruje mu
pokoj a blaho, a nech žehná Cirkev, ktorá žije v tejto zemi, aby bola vždy
plodná a plná evanjeliovej radosti.“ (Preklad: Zuzana Klimanová)
Na konci
audiencie pápež František ocenil odvahu dvoch skupín, ktoré do Ríma dorazili netradičným
spôsobom. Prvou je mladá rodinka so šiestimi deťmi, ktorá na dvoch oslíkoch prišla
pešo do Ríma z francúzskeho Avignonu po pútnickej ceste Via Francigena. Tou druhou
je skupina vodákov zo združenia Lega Navale Italiana, ktorá sa z talianskeho mestečka
Loreto doplavila do Ríma na člnoch. -zk-