Pápež František sa rozlúčil s Kóreou vyprosovaním daru zmierenia

Južná Kórea 18. augusta – Záver návštevy pápeža Františka v Kórei sa niesol v znamení vyprosovania zmierenia pre kórejský národ, tragicky rozdelený už 60 rokov do dvoch znepriatelených štátov. Hmatateľným symbolom tejto otvorenej rany v národe a na Kórejskom polostrove je deliaca línia kryjúca sa s 38. rovnobežkou. Záverečným momentom päťdňovej návštevy, pri ktorej Svätý Otec opakovane hovoril o nádeji, bolo slávenie Eucharistie v katedrále v Soule za pokoj a zmierenie na Kórejskom polostrove. Modlitba poukázala na skutočnosť, že zmierenie je možné vďaka Božej milosti a moci Kristovho kríža.

Program posledného dňa apoštolskej cesty pápeža Františka do Kórey sa začal rozlúčkou na apoštolskej nunciatúre, ktorá Svätého Otca hostila počas jeho pobytu v Kórei. Odtiaľ sa presunul ku katedrále Mjon-don zasvätenej Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie. Tento chrám, ktorý bol posvätený v roku 1898, má bohatú históriu. Bol postavený na mieste, kde sa od roku 1784 modlievali prvé kórejské kresťanské komunity. V jeho krypte sa nachádzajú pozostatky skupiny kórejských mučeníkov a v roku 1942 tu bol vysvätený aj prvý kórejský biskup Mons. Hoh Ginam. V roku 1950 bol okupovaný Pchjongjangskými vojskami a o šesť rokov neskôr bol útočiskom vysídlencov. V roku 1969 sa duchovný pastier katedrály, arcibiskup Soulu Mons. Stephen Kim Sou-hwan, stal prvým kórejským kardinálom. Katedrálu Mjon-don navštívil aj pápež sv. Ján Pavol II., a to v roku 1984 pri príležitosti 200. výročia založenia Cirkvi v Kórei.

O deviatej hodine miestneho času (dve hodiny ráno nášho času) rektor katedrály privítal Svätého Otca pred sídlom starej kúrie Soulskej arcidiecézy, kde sa pápež následne stretol s kórejskými náboženskými predstaviteľmi. Južná Kórea je charakteristická svojím multináboženským zložením, jednotlivé náboženstvá však žijú vo vzájomnej zhode, bez vonkajších konfliktov. No takmer polovica obyvateľov Južnej Kórey je bez vyznania. Na konci stretnutia s dvanástimi zástupcami náboženstiev sa pápež František spontánne prihovoril vo svojom rodnom jazyku, v španielčine, pričom jezuitský páter jeho slová prekladal do kórejčiny:

„Chcem vám poďakovať za láskavosť a priazeň, ktoré ste mi prejavili tým, že ste sa sem prišli so mnou stretnúť. Život je cesta, dlhá cesta, ale je to cesta, ktorou nemôžeme ísť osamote. Treba kráčať s bratmi v Božej prítomnosti. Za toto vám ďakujem, za toto gesto spoločného kráčania v Božej prítomnosti. Toto žiadal Boh od Abraháma. Sme bratia, uznajme sa za bratov a kráčajme spolu. Nech nás Pán žehná. A prosím vás, modlite sa za mňa. Veľmi vám ďakujem!“

Počas stretnutia pravoslávny metropolita daroval Svätému Otcovi byzantský kríž, ktorému sa pápež František veľmi potešil a prisľúbil, že na záver svätej omše s ním udelí záverečné požehnanie, čo aj urobil.

Zo stretnutia s predstaviteľmi náboženských komunít sa Svätý Otec odobral do katedrály na slávenie Eucharistie. Pred omšou sa pápež František stretol so skupinou žien, obetí zneužívania, ktoré boli ako tzv. „comfort women“ nútené poskytovať sexuálne služby japonským vojskám počas vojny na Kórejskom polostrove.

Svätú omšu za pokoj a zmierenie v Kórei slávil pápež František v latinskom jazyku, v homílii sa prihovoril po taliansky. V biblických čítaniach v kórejčine zazneli aj tieto slová z knihy Deuteronómium: «... a keď sa zasa obrátiš k Pánovi, svojmu Bohu, a budeš mu poslušný z celého srdca a z celej svojej duše aj so svojimi synmi tak, ako ti to dnes prikazujem, Pán zmení tvoj údel, zľutuje sa nad tebou a zozbiera ťa spomedzi národov, kam ťa rozprášil» (Dt 30,1-5). Diakon predniesol nasledovné Ježišove slová z Matúšovho evanjelia: «Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi. Vtedy k nemu pristúpil Peter a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.“» (Mt 18,19-22)

V homílii Svätý Otec hovoril o zmierení ako dare od Boha, ktorý ráta s účasťou každého jednotlivca. Spočíva v premene srdca a prijatí osobného záväzku:

„Boží dar zmierenia, jednoty a pokoja je neoddeliteľne spätý s milosťou obrátenia. Ide o premenu srdca, ktorá môže zmeniť beh nášho života a našej histórie ako jednotlivcov a ako národa. Pri tejto svätej omši prirodzene počujeme tento prísľub v súvislosti s historickou skúsenosťou kórejského ľudu, skúsenosťou rozdelenia a konfliktu, ktorý trvá viac ako šesťdesiat rokov. Ale naliehavé pozvanie Boha k obráteniu tiež volá nasledovníkov Krista v Kórei k tomu, aby skúmali kvalitu ich prínosu k budovaniu spravodlivej a humánnej spoločnosti. Volá každého z vás premýšľať o tom, nakoľko ste ako jednotlivci i ako spoločenstvo svedkami evanjeliového záväzku voči znevýhodneným, voči osobám na okraji spoločnosti, voči tým, ktorí nemajú zamestnanie alebo sú vylúčení z prosperity mnohých. Volá vás, ako kresťanov a ako Kórejčanov, rázne odmietnuť mentalitu založenú na podozrievaní, na kontraste a na konkurencii a podporovať skôr kultúru formovanú učením evanjelia a najušľachtilejšími tradičnými hodnotami kórejského ľudu.“

Cestou k zmiereniu je odpustenie, povedal ďalej pápež František, pričom zdôraznil, že silu k tomu, čo sa ľudsky zdá byť nemožné, dáva moc Kristovho kríža:

„Čo sa z ľudskej perspektívy zdá byť nemožné, nepriechodné, a niekedy dokonca odporné, Ježiš to robí možným a užitočným vďaka nekonečnej moci svojho kríža. Kristov kríž zjavuje Božiu moc prekonať každé rozdelenie, uzdraviť každú ranu a obnoviť pôvodné putá bratskej lásky.“

Na záver homílie, po poďakovaní prítomnej prezidentke Kórejskej republiky Park Geun-hyeovej a všetkým, čo prispeli k uskutočneniu návštevy, Svätý Otec ocenil službu všetkých kórejských kňazov:

„Predovšetkým by som sa chcel s osobným slovom uznania obrátiť na kňazov Kórey, ktorí denne pracujú v službe evanjelia a budovania Božieho ľudu vo viere, nádeji a láske. Prosím vás, ako vyslancov Krista a vysluhovateľov jeho zmierujúcej lásky, aby ste pokračovali v budovaní vzťahov úcty, dôvery a harmonickej spolupráce vo svojich farnostiach, medzi vami a vašimi biskupmi. Váš príklad bezvýhradnej lásky k Pánovi, vaša vernosť a oddanosť službe, rovnako ako vaše charitatívne úsilie v prospech tých, ktorí to potrebujú, nech výrazne prispievajú k dielu zmierenia a pokoja v tejto krajine.“

(Plné znenie homílie uvádzame nižšie.)

Po homílii veriaci prednášali spoločné modlitby za pokoj, za oblasti sveta trpiace vojnami, za tých, čo trpia kvôli rozdeleniu, za chudobných a vytlačených na okraj. Pápež František pripojil aj prosbu za misiu svojho osobitného vyslanca v Iraku, kardinála Filoniho: „Za kardinála Fernanda Filoniho, ktorý mal byť tu s nami, ale ktorý nemohol prísť, lebo ho pápež poslal k trpiacemu ľudu Iraku, aby pomáhal prenasledovaným a tým, čo boli obratí o všetko, ako aj všetkým náboženským menšinám, ktoré trpia v tejto zemi. Nech mu je Pán nablízku v jeho misii.“

Ešte pred koncom svätej omše Svätého Otca pozdravil a poďakoval mu arcibiskup Soulu kardinál Yeom Soo-jun.

Po svätej omši sa pápež František odobral do krypty katedrály k hrobom kórejských mučeníkov a zotrval tam v tichej modlitbe. Odtiaľ sa už presunul na letisko v Soule, kde nasledovala rozlúčková ceremónia za prítomnosti občianskych predstaviteľov ako aj skupiny veriacich. Delegácie sa rozlúčili pred nastúpenou čestnou gardou. Lietadlo Kórejských aerolínií na palube s pápežom Františkom vyštartovalo o 13.00 miestneho času (6:00 nášho času) Počas letu sa konala tlačová konferencia pre 72 novinárov, sprevádzajúcich pápeža na apoštolskej ceste. Pápež František podľa zaužívaného zvyku počas letu pozdravuje telegramom hlavy štátov krajín počas preletu nad ich územím. Pri prelete nad čínskym územím už stihol pozdraviť čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga. Pápežova trasa opäť povedie aj ponad Slovensko. Po takmer 12-hodinovom lete (11 hod. 45 min.) sa očakáva pristátie o 17:45 na rímskom letisku Ciampino. -zk, jb-


Homília pápeža Františka zo svätej omše za pokoj a zmierenie, slávenej v Katedrále Mjon-don v Soule 18. augusta 2014

Drahí bratia a sestry, môj pobyt v Kórei sa chýli ku koncu a ja nemôžem iné, než poďakovať Bohu za mnohé dobrodenia, ktoré dal tejto milovanej krajine, a osobitne Cirkvi v Kórei. Spomedzi týchto dobrodení si zvlášť uchovávam skúsenosť, prežitú spolu v týchto posledných dňoch, z prítomnosti toľkých mladých pútnikov pochádzajúcich zo všetkých kútov Ázie. Ich láska k Ježišovi a ich nadšenie pre šírenie jeho kráľovstva boli inšpiráciou pre všetkých.

Moja návšteva teraz vrcholí v tomto slávení svätej omše, v ktorej vyprosujeme od Boha milosť pokoja a zmierenia. Táto modlitba má mimoriadnu ozvenu na Kórejskom polostrove. Dnešná svätá omša je v prvom rade a predovšetkým modlitbou za zmierenie v tejto kórejskej rodine. V evanjeliu nám Ježiš hovorí, aká silná bude naša modlitba, keď sa dvaja alebo traja zhromaždia v jeho mene, aby o niečo prosili (porov. Mt 18,19-20). A o čo viac, keď celý národ pozdvihne svoju úprimnú modlitbu k nebu!

Prvé čítanie predstavuje Boží prísľub obnoviť v jednote a prosperite národ, rozptýlený katastrofou a rozdelením. Pre nás, ako pre ľud Izraela, je to prísľub nádeje. Ukazuje na budúcnosť, ktorú už dnes Boh pripravuje pre nás. Avšak tento prísľub je nerozlučne spojený s príkazom: príkazom návratu k Bohu a poslušnosti jeho zákonu celým svojím srdcom (porov. Dt 30,2-3). Boží dar zmierenia, jednoty a pokoja je neoddeliteľne spätý s milosťou obrátenia. Ide o premenu srdca, ktorá môže zmeniť beh nášho života a našej histórie ako jednotlivcov a ako národa.

Pri tejto svätej omši prirodzene počujeme tento prísľub v súvislosti s historickou skúsenosťou kórejského ľudu, skúsenosťou rozdelenia a konfliktu, ktorý trvá viac ako šesťdesiat rokov. Ale naliehavé pozvanie Boha k obráteniu tiež volá nasledovníkov Krista v Kórei k tomu, aby skúmali kvalitu ich prínosu k budovaniu spravodlivej a humánnej spoločnosti. Volá každého z vás premýšľať o tom, nakoľko ste ako jednotlivci i ako spoločenstvo svedkami evanjeliového záväzku voči znevýhodneným, voči osobám na okraji spoločnosti, voči tým, ktorí nemajú zamestnanie alebo sú vylúčení z prosperity mnohých. Volá vás, ako kresťanov a ako Kórejčanov, rázne odmietnuť mentalitu založenú na podozrievaní, na kontraste a na konkurencii a podporovať skôr kultúru formovanú učením evanjelia a najušľachtilejšími tradičnými hodnotami kórejského ľudu.

V dnešnom evanjeliu sa Peter pýta Pána: «Koľko ráz mám odpustiť môjmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?» Pán odpovedá: «Hovorím ti, nie sedemkrát, ale sedemdesiatsedem ráz» (Matúš 18,21-22). Tieto slová sú jadrom posolstva zmierenia a pokoja naznačeného Ježišom. V poslušnosti voči jeho príkazu voláme každý deň k nášmu Nebeskému Otcovi, aby nám odpustil naše hriechy, «ako i my odpúšťame svojim vinníkom». Ak sme neboli schopní urobiť to isté, ako môžeme úprimne prosiť za pokoj a zmierenie?

Ježiš nás žiada, aby sme verili, že odpustenie je bránou, ktorá vedie k zmiereniu. V príkaze odpustiť našim bratom bez výhrad nás žiada o niečo úplne radikálne, ale tiež nám dáva milosť, aby sme to dokázali urobiť. Čo sa z ľudskej perspektívy zdá byť nemožné, nepriechodné, a niekedy dokonca odporné, Ježiš to robí možným a užitočným vďaka nekonečnej moci svojho kríža. Kristov kríž zjavuje Božiu moc prekonať každé rozdelenie, uzdraviť každú ranu a obnoviť pôvodné putá bratskej lásky.

Toto je teda posolstvo, ktoré vám zanechávam na konci mojej návštevy Kórey. Majte vieru v silu Kristovho kríža! Prijmite jeho zmierujúcu milosť do vašich sŕdc a zdieľajte ju s ostatnými! Prosím vás, aby ste vydávali presvedčivé svedectvo o Kristovom posolstve zmierenia vo vašich domovoch, vo vašich komunitách a vo všetkých sférach života krajiny. Verím, že v duchu priateľstva a spolupráce s inými kresťanmi, s príslušníkmi iných náboženstiev a so všetkými mužmi a ženami dobrej vôle, ktorým leží na srdci budúcnosť kórejskej spoločnosti, budete kvasom Božieho kráľovstva v tejto zemi. Potom naše modlitby za pokoj a zmierenie budú stúpať k Bohu z čistejších sŕdc a skrze dar jeho milosti dosiahnu toto drahocenné dobro, po ktorom všetci túžime.

Modlime sa teda, aby sa ukázali nové príležitosti pre dialóg, pre stretnutie a prekonávanie rozdielov, pre nepretržitú veľkorysosť v poskytovaní humanitárnej pomoci tým, ktorí sú v núdzi, a pre stále širšie uznanie skutočnosti, že všetci Kórejčania sú bratia a sestry, členovia jednej rodiny a jedného národa. Hovoria tým istým jazykom.

Pred odchodom z Kórey by som chcel poďakovať pani prezidentke republiky, Park Geun-hyeovej, občianskym a cirkevným predstaviteľom a všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomohli, aby bolo možné uskutočniť túto návštevu. Predovšetkým by som sa chcel s osobným slovom uznania obrátiť na kňazov Kórey, ktorí denne pracujú v službe evanjelia a budovania Božieho ľudu vo viere, nádeji a láske. Prosím vás, ako vyslancov Krista a vysluhovateľov jeho zmierujúcej lásky (porov. 2 Kor 5,18-20), aby ste pokračovali v budovaní vzťahov úcty, dôvery a harmonickej spolupráce vo svojich farnostiach, medzi vami a vašimi biskupmi. Váš príklad bezvýhradnej lásky k Pánovi, vaša vernosť a oddanosť službe, rovnako ako vaše charitatívne úsilie v prospech tých, ktorí to potrebujú, nech výrazne prispievajú k dielu zmierenia a pokoja v tejto krajine.

Drahí bratia a sestry, Boh nás volá, aby sme sa vrátili k nemu a načúvali jeho hlasu a sľubuje, že nás upevní na zemi v pokoji a prosperite väčšej, než kedy poznali naši predkovia. Kiež by nasledovníci Krista v Kórei mohli pripraviť úsvit tohto nového dňa, keď sa táto zem pokojného rána bude môcť tešiť z najštedrejšieho Božieho požehnania harmónie a pokoja! Amen.

Preklad: sr. Jaroslava Kochjarová CJ