Príhovor pápeža Františka predstaviteľom Kórey a diplomatickému zboru

Južná Kórea 14. augusta – V plnom znení uvádzame príhovor pápeža Františka pri privítacom ceremoniáli 14. augusta 2014 v Prezidentskom paláci v Soule za prítomnosti prezidentky Kórejskej republiky, vlády, verejných predstaviteľov a členov diplomatického zboru. Pápež František predniesol svoj príhovor v angličtine.

Pani prezidentka,
ctení členovia vlády a verejní predstavitelia,
vážení členovia diplomatického zboru,
drahí priatelia,

som veľmi rád, že môžem zavítať do Kórey, «krajiny tichého rána» a zakúsiť nielen prírodnú krásu krajiny, ale najmä nádheru jej ľudu a jej historického i kultúrneho bohatstva. Toto národné dedičstvo bolo podrobené skúške počas rokov násilností, prenasledovania a vojny. Avšak napriek týmto skúškam, teplo dňa a tma noci vždy ustúpili tichosti rána, to jest nezmeniteľnej nádeji na spravodlivosť, pokoj a jednotu. Akým veľkým darom je nádej! Nesmieme sa nechať odradiť pri dosahovaní týchto cieľov, ktoré slúžia nielen prospechu kórejského ľudu, ale aj celej tejto oblasti a tiež celého sveta.

Rád by som sa poďakoval pani prezidentke Park Geun-hyeovej za jej srdečné privítanie. Pozdravujem ju a aj vážených členov vlády. Chcel by som zároveň poďakovať členom diplomatického zboru a všetkým tu prítomným za ich nasadenie, ktorým prispeli počas prípravy na moju návštevu. Som veľmi vďačný za vašu pohostinnosť, vďaka ktorej sa medzi vami od prvej chvíle cítim ako doma.

Moja návšteva v Kórei sa koná pri príležitosti Šiestych dní ázijskej mládeže, na ktorých sa stretnú mladí katolíci z celého tohto rozľahlého kontinentu na radostnej oslave spoločnej viery. Okrem toho počas mojej návštevy vyhlásim za blahoslavených niekoľkých Kórejčanov, ktorí zomreli ako mučeníci pre kresťanskú vieru: Pavla Yun Ji-chunga a jeho 123 spoločníkov. Tieto dve slávnosti sa navzájom dopĺňajú. Kórejská kultúra dobre chápe dôstojnosť a múdrosť, ktoré sú vlastné starším ľuďom a ctí si ich miesto v spoločnosti. My, katolíci si vážime našich predkov, ktorí podstúpili mučeníctvo pre vieru, pretože boli pripravení položiť život za pravdu, ktorej uverili a podľa ktorej sa usilovali žiť. Oni nás učia žiť naplno pre Boha a pre dobro blížneho.

Veľký a múdry národ sa neobmedzuje iba na to, že bude milovať svoje starobylé tradície, ale uznáva aj mladých, usilujúc sa odovzdať im dedičstvo minulosti a aplikovať ho podľa výziev našich čias. Zakaždým, keď sa mladí schádzajú, ako aj pri tejto príležitosti, ide o vzácnu príležitosť, ktorá sa ponúka nám všetkým, aby sme načúvali ich nádejam a ich obavám. Sme taktiež pozvaní zamyslieť sa nad primeranosťou spôsobu odovzdávania našich hodnôt budúcim generáciám a tiež nad tým, aký druh spoločnosti pripravujeme, aby sme im ho odovzdali. V tomto kontexte, považujem za zvlášť dôležité pre nás, aby sme uvažovali nad potrebou odovzdať našim mladým dar pokoja. Tento apel má celkom osobitný význam tu v Kórei, v zemi, ktorá dlho trpela kvôli nedostatku pokoja. Vyjadrujem svoje uznanie úsiliu v prospech zmierenia na Kórejskom polostrove a jeho stability a povzbudzujem naďalej k týmto snahám, ktoré sú jedinou istou cestou k trvalému pokoju. Hľadanie pokoja zo strany Kórey je skutočnosť, ktorú máme zvlášť na srdci, pretože významne ovplyvňuje stabilitu celej tejto oblasti i celého sveta, ktorý je unavený z vojny.

Hľadanie pokoja zároveň predstavuje výzvu pre každého z nás a osobitne pre tých medzi vami, ktorých úlohou je dosahovať spoločné dobro ľudskej rodiny prostredníctvom trpezlivej diplomatickej práce. Ide o neprestajnú výzvu zdolávať múry nedôverčivosti a nenávisti podporovaním kultúry zmierenia a solidarity. Diplomacia totiž, ako umenie toho, čo je možné, sa zakladá na pevnom a vytrvalom presvedčení, že pokoj možno dosiahnuť skôr prostredníctvom dialógu a pozorného a diskrétneho počúvania, ako cez vzájomné obviňovania, nepotrebné kritizovania a demonštrácie moci.

Pokoj nie je jednoduchou absenciou vojny, ale dielom spravodlivosti (porov. Iz 32,17). A spravodlivosť, ako čnosť, si vyžaduje disciplinovanú trpezlivosť. Nežiada od nás, aby sme zabudli na nespravodlivosti minulosti, ale aby sme ich prekonali vďaka odpusteniu, tolerancii a spolupráci. Vyžaduje si vôľu rozlišovať a dosahovať vzájomne prospešné ciele, vystaviac tak základy obojstranného rešpektovania sa, pochopenia a zmierenia. Želám si, aby sme sa my všetci mohli zapojiť do budovania pokoja, do modlitby za pokoj, a zosilnili našu snahu uskutočňovať ho.

Drahí priatelia, vaše snahy ako politických a občianskych vodcov sú v konečnom dôsledku zamerané na budovanie lepšieho, pokojnejšieho, spravodlivejšieho a prosperujúceho sveta pre naše deti. Skúsenosť nás učí, že v stále väčšmi globalizovanom svete, musí mať naše celkové chápanie spoločného dobra charakter nielen ekonomický, ale aj ľudský. Ako väčšia časť rozvinutých krajín, aj Kórea sa konfrontuje so závažnými sociálnymi otázkami, politickými rozdeleniami, ekonomickou nerovnosťou a obavami o zodpovednosť v starostlivosti o životné prostredie. Aké je dôležité, aby bol vypočutý hlas každého člena spoločnosti a aby bol podnecovaný duch otvorenej komunikácie, dialógu a spolupráce! Rovnako je dôležité venovať osobitnú pozornosť chudobným, tým, ktorí sú zraniteľní a ktorí nemajú nijaký hlas, a to nie iba tým, že vyjdeme v ústrety ich najakútnejším potrebám, ale aj napomáhaním ich ľudského a duchovného rozvoja. Nosím v sebe nádej, že kórejská demokracia sa bude naďalej zosilňovať a že tento národ vynikne v tejto «globalizácii solidarity», ktorá je dnes zvlášť potrebná, taká solidarita, ktorej cieľom je integrálny rozvoj každého člena ľudskej rodiny.

Počas svojej druhej návštevy v Kórei, pred dvadsiatimi piatimi rokmi, sv. Ján Pavol II. vyjadril svoje presvedčenie, že «budúcnosť Kórey bude závisieť od prítomnosti mnohých múdrych, čnostných a hlboko duchovných mužov a žien uprostred jej ľudu» (8. októbra 1989). Odvolávajúc sa na tieto slová, uisťujem vás dnes o neustálej túžbe kórejského katolíckeho spoločenstva plne sa podieľať na živote krajiny. Cirkev si želá prispievať k výchove mladých, k rastu ducha solidarity s chudobnými a znevýhodnenými, a vnášať svoj vklad do formácie mladých generácií občanov, pripravených prispieť múdrosťou a prezieravosťou, ktoré zdedili od svojich predkov a ktoré sa rodia z ich viery, pri riešení veľkých politických a sociálnych otázok, s ktorými sa krajina stretáva.

Pani prezidentka, dámy a páni, ešte raz vám ďakujem za vaše privítanie a vašu pohostinnosť. Nech Pán žehná vás a milovaný kórejský ľud. Osobitným spôsobom nech Pán požehná starých i mladých ľudí, ktorí sú svojím uchovávaním pamäti a vlievaním odvahy naším najväčším pokladom a nádejou do budúcnosti.

Preklad: sr. Agnes Jenčíková CJ