Pápež sa prihovoril predstaviteľom Kórey: nádej, mier a solidarita s chudobnými
Južná Kórea 14. augusta - Po súkromnej svätej omši v sídle Apoštolskej nunciatúry
v Soule, ktorá je rezidenciou pápeža počas jeho návštevy, sa Svätý Otec presunul do
prezidentského paláca, nazývaného podľa farby strechy „Modrý dom“ (Blue House). Ide
o komplex troch budov tradičnej architektúry kórejských kráľovských budov, postavený
v roku 1991, ktorý zahŕňa sídla úradov i súkromnú rezidenciu hlavy štátu. Prezidentka
Kórejskej republiky Park Geun-hyeová po oficiálnom fotografovaní zotrvala s pápežom
Františkom v súkromnom rozhovore spojenom s výmenou darov. Prezidentka darovala pápežovi
vyšívanú tkaninu s tradičnými kórejskými ozdobnými predmetmi. Dar Svätého Otca predstavovala
mapa Ríma s jeho pamätihodnosťami, umelecky vyhotovená na deviatich medených platniach
pri príležitosti Jubilea 2000.
Krátko pred 10. hodinou nášho času (17.00 kórejského
času) vstúpil pápež František v sprievode prezidentky do Veľkej recepčnej sály, kde
ho očakávali členovia vládnych orgánov a štátnych inštitúcií, zástupcovia diplomatického
zboru a ďalší predstavitelia. Po príhovore prezidentky Park Geun-hyeovej predniesol
pápež František v angličtine svoj prvý oficiálny príhovor na kórejskej pôde.
Kórejská
prezidentka vo svojom príhovore v kórejčine, ktorý hostia sledovali v simultánnom
preklade do slúchadiel, priblížila jednotlivé etapy pápežovej návštevy, pričom charakterizovala
jednotlivé miesta, na ktoré zavíta. V závere prejavu hovorila o vojne medzi severom
a juhom krajiny, pričom zdôraznila, že táto nespôsobila iba ranu v národe ako celku,
ale rozdelila aj jednotlivé rodiny.
Pápež František svoj príhovor zameral na
zdôraznenie neochvejnej nádeje pre krajinu a jej ľud všetkých generácií, mladých i
starších. Pripomenul bohaté národné dedičstvo Kórey, ktoré bolo „podrobené
skúške počas rokov násilností, prenasledovania a vojny“, pričom poukázal
na nezmenšujúcu sa nádej na spravodlivosť, pokoj a jednotu: „Akým veľkým
darom je nádej! Nesmieme sa nechať odradiť pri dosahovaní týchto cieľov, ktoré slúžia
nielen prospechu kórejského ľudu, ale aj celej tejto oblasti a tiež celého
sveta.“
Svätý Otec vysvetlil dva hlavné ciele svojej návštevy, účasť na
Dňoch ázijskej mládeže a blahorečenie veľkej skupiny kórejských mučeníkov: „Tieto
dve slávnosti sa navzájom dopĺňajú. Kórejská kultúra dobre chápe dôstojnosť a múdrosť,
ktoré sú vlastné starším ľuďom a ctí si ich miesto v spoločnosti. My katolíci si vážime
našich predkov, ktorí podstúpili mučeníctvo pre vieru, pretože boli pripravení položiť
život za pravdu, ktorej uverili a podľa ktorej sa usilovali žiť. Oni nás učia žiť
naplno pre Boha a pre dobro blížneho.“
Stretnutie mládeže je podľa
Svätého Otca príležitosťou načúvať ich nádejam a ich obavám a k zamysleniu sa nad
primeranosťou spôsobu odovzdávania hodnôt budúcim generáciám. „V tomto kontexte
považujem za zvlášť dôležité pre nás, aby sme uvažovali nad potrebou odovzdať našim
mladým dar pokoja. Tento apel má celkom osobitný význam tu v Kórei, v zemi, ktorá
dlho trpela kvôli nedostatku pokoja. Vyjadrujem svoje uznanie úsiliu v prospech zmierenia
na Kórejskom polostrove a jeho stability a povzbudzujem naďalej k týmto snahám, ktoré
sú jedinou istou cestou k trvalému pokoju. Hľadanie pokoja zo strany Kórey je skutočnosť,
ktorú máme zvlášť na srdci, pretože významne ovplyvňuje stabilitu celej tejto oblasti
i celého sveta, ktorý je unavený z vojny.“
S prítomnými diplomatmi
sa pápež podelil s myšlienkami o ich poslaní „zdolávať múry nedôverčivosti
a nenávisti podporovaním kultúry zmierenia a solidarity.Diplomacia totiž,
ako umenie toho, čo je možné, sa zakladá na pevnom a vytrvalom presvedčení,
že pokoj možno dosiahnuť skôr prostredníctvom dialógu a pozorného a diskrétneho počúvania,
ako cez vzájomné obviňovania, nepotrebné kritizovania a demonštrácie moci.“
Pápež ďalej hovoril o biblickej vízii pokoja ako „diela spravodlivosti.“
Ako povedal, „spravodlivosť, ako čnosť, si vyžaduje disciplinovanú trpezlivosť.
Nežiada od nás, aby sme zabudli na nespravodlivosti minulosti, ale aby sme ich prekonali
vďaka odpusteniu, tolerancii a spolupráci.“
Predstaviteľom priemyselne
vysoko rozvinutej krajiny, ktorá má svoje špecifické sociálne problémy, pápež kládol
na srdce, aby venovali osobitnú pozornosť chudobným. „Nosím v sebe nádej,
že kórejská demokracia sa bude naďalej zosilňovať a že tento národ vynikne v tejto
«globalizácii solidarity», ktorá je dnes zvlášť potrebná, takej solidarity, ktorej
cieľom je integrálny rozvoj každého člena ľudskej rodiny.“
V
súvislosti s rozvíjaním demokracie Svätý Otec poukázal na úlohu veriacich a na prínos
evanjelizácie pre celú krajinu, pričom citoval sv. Jána Pavla II. z jeho návštevy
Kórey pred 25 rokmi, že «budúcnosť Kórey bude závisieť od prítomnosti mnohých múdrych,
čnostných a hlboko duchovných mužov a žien uprostred jej ľudu». „Cirkev
si želá prispievať k výchove mladých, k rastu duchu solidarity s chudobnými a znevýhodnenými
a vnášať svoj vklad do formácie mladých generácií občanov, pripravených prispieť múdrosťou
a prezieravosťou, ktoré zdedili od svojich predkov a ktoré sa rodia z ich viery, pri
riešení veľkých politických a sociálnych otázok, s ktorými sa krajina stretáva.“
V záverečnom poďakovaní za srdečné prijatie pápež František požehnal celej
krajine: „Nech Pán žehná vás a milovaný kórejský ľud. Osobitným spôsobom
nech Pán požehná starých i mladých ľudí, ktorí sú svojím uchovávaním pamäti a vlievaním
odvahy naším najväčším pokladom a nádejou do budúcnosti.“ -jk, jb-
Plné
znenie príhovoru pápeža Františka pri privítacom ceremoniáli 14. augusta 2014 v Prezidentskom
paláci v Soule Pani prezidentka, ctení členovia vlády a verejní predstavitelia,
vážení členovia diplomatického zboru, drahí priatelia,
som veľmi rád,
že môžem zavítať do Kórey, «krajiny tichého rána» a zakúsiť nielen prírodnú krásu
krajiny, ale najmä nádheru jej ľudu a jej historického i kultúrneho bohatstva. Toto
národné dedičstvo bolo podrobené skúške počas rokov násilností, prenasledovania a
vojny. Avšak napriek týmto skúškam, teplo dňa a tma noci vždy ustúpili tichosti rána,
to jest nezmeniteľnej nádeji na spravodlivosť, pokoj a jednotu. Akým veľkým darom
je nádej! Nesmieme sa nechať odradiť pri dosahovaní týchto cieľov, ktoré slúžia nielen
prospechu kórejského ľudu, ale aj celej tejto oblasti a tiež celého sveta.
Rád
by som sa poďakoval pani prezidentke Park Geun-hyeovej za jej srdečné privítanie.
Pozdravujem ju a aj vážených členov vlády. Chcel by som zároveň poďakovať členom diplomatického
zboru a všetkým tu prítomným za ich nasadenie, ktorým prispeli počas prípravy na moju
návštevu. Som veľmi vďačný za vašu pohostinnosť, vďaka ktorej sa medzi vami od prvej
chvíle cítim ako doma.
Moja návšteva v Kórei sa koná pri príležitosti Šiestych
dní ázijskej mládeže, na ktorých sa stretnú mladí katolíci z celého tohto rozľahlého
kontinentu na radostnej oslave spoločnej viery. Okrem toho počas mojej návštevy vyhlásim
za blahoslavených niekoľkých Kórejčanov, ktorí zomreli ako mučeníci pre kresťanskú
vieru: Pavla Yun Ji-chunga a jeho 123 spoločníkov. Tieto dve slávnosti sa navzájom
dopĺňajú. Kórejská kultúra dobre chápe dôstojnosť a múdrosť, ktoré sú vlastné starším
ľuďom a ctí si ich miesto v spoločnosti. My, katolíci si vážime našich predkov, ktorí
podstúpili mučeníctvo pre vieru, pretože boli pripravení položiť život za pravdu,
ktorej uverili a podľa ktorej sa usilovali žiť. Oni nás učia žiť naplno pre Boha a
pre dobro blížneho.
Veľký a múdry národ sa neobmedzuje iba na to, že bude milovať
svoje starobylé tradície, ale uznáva aj mladých, usilujúc sa odovzdať im dedičstvo
minulosti a aplikovať ho podľa výziev našich čias. Zakaždým, keď sa mladí schádzajú,
ako aj pri tejto príležitosti, ide o vzácnu príležitosť, ktorá sa ponúka nám všetkým,
aby sme načúvali ich nádejam a ich obavám. Sme taktiež pozvaní zamyslieť sa nad primeranosťou
spôsobu odovzdávania našich hodnôt budúcim generáciám a tiež nad tým, aký druh spoločnosti
pripravujeme, aby sme im ho odovzdali. V tomto kontexte, považujem za zvlášť dôležité
pre nás, aby sme uvažovali nad potrebou odovzdať našim mladým dar pokoja. Tento apel
má celkom osobitný význam tu v Kórei, v zemi, ktorá dlho trpela kvôli nedostatku pokoja.
Vyjadrujem svoje uznanie úsiliu v prospech zmierenia na Kórejskom polostrove a jeho
stability a povzbudzujem naďalej k týmto snahám, ktoré sú jedinou istou cestou k trvalému
pokoju. Hľadanie pokoja zo strany Kórey je skutočnosť, ktorú máme zvlášť na srdci,
pretože významne ovplyvňuje stabilitu celej tejto oblasti i celého sveta, ktorý je
unavený z vojny.
Hľadanie pokoja zároveň predstavuje výzvu pre každého z nás
a osobitne pre tých medzi vami, ktorých úlohou je dosahovať spoločné dobro ľudskej
rodiny prostredníctvom trpezlivej diplomatickej práce. Ide o neprestajnú výzvu zdolávať
múry nedôverčivosti a nenávisti podporovaním kultúry zmierenia a solidarity. Diplomacia
totiž, ako umenie toho, čo je možné, sa zakladá na pevnom a vytrvalom presvedčení,
že pokoj možno dosiahnuť skôr prostredníctvom dialógu a pozorného a diskrétneho počúvania,
ako cez vzájomné obviňovania, nepotrebné kritizovania a demonštrácie moci.
Pokoj
nie je jednoduchou absenciou vojny, ale dielom spravodlivosti (porov. Iz 32,17). A
spravodlivosť, ako čnosť, si vyžaduje disciplinovanú trpezlivosť. Nežiada od nás,
aby sme zabudli na nespravodlivosti minulosti, ale aby sme ich prekonali vďaka odpusteniu,
tolerancii a spolupráci. Vyžaduje si vôľu rozlišovať a dosahovať vzájomne prospešné
ciele, vystaviac tak základy obojstranného rešpektovania sa, pochopenia a zmierenia.
Želám si, aby sme sa my všetci mohli zapojiť do budovania pokoja, do modlitby za pokoj,
a zosilnili našu snahu uskutočňovať ho.
Drahí priatelia, vaše snahy ako politických
a občianskych vodcov sú v konečnom dôsledku zamerané na budovanie lepšieho, pokojnejšieho,
spravodlivejšieho a prosperujúceho sveta pre naše deti. Skúsenosť nás učí, že v stále
väčšmi globalizovanom svete, musí mať naše celkové chápanie spoločného dobra charakter
nielen ekonomický, ale aj ľudský. Ako väčšia časť rozvinutých krajín, aj Kórea sa
konfrontuje so závažnými sociálnymi otázkami, politickými rozdeleniami, ekonomickou
nerovnosťou a obavami o zodpovednosť v starostlivosti o životné prostredie. Aké je
dôležité, aby bol vypočutý hlas každého člena spoločnosti a aby bol podnecovaný duch
otvorenej komunikácie, dialógu a spolupráce! Rovnako je dôležité venovať osobitnú
pozornosť chudobným, tým, ktorí sú zraniteľní a ktorí nemajú nijaký hlas, a to nie
iba tým, že vyjdeme v ústrety ich najakútnejším potrebám, ale aj napomáhaním ich ľudského
a duchovného rozvoja. Nosím v sebe nádej, že kórejská demokracia sa bude naďalej zosilňovať
a že tento národ vynikne v tejto «globalizácii solidarity», ktorá je dnes zvlášť potrebná,
taká solidarita, ktorej cieľom je integrálny rozvoj každého člena ľudskej rodiny.
Počas svojej druhej návštevy v Kórei, pred dvadsiatimi piatimi rokmi, sv.
Ján Pavol II. vyjadril svoje presvedčenie, že «budúcnosť Kórey bude závisieť od prítomnosti
mnohých múdrych, čnostných a hlboko duchovných mužov a žien uprostred jej ľudu» (8.
októbra 1989). Odvolávajúc sa na tieto slová, uisťujem vás dnes o neustálej túžbe
kórejského katolíckeho spoločenstva plne sa podieľať na živote krajiny. Cirkev si
želá prispievať k výchove mladých, k rastu ducha solidarity s chudobnými a znevýhodnenými,
a vnášať svoj vklad do formácie mladých generácií občanov, pripravených prispieť múdrosťou
a prezieravosťou, ktoré zdedili od svojich predkov a ktoré sa rodia z ich viery, pri
riešení veľkých politických a sociálnych otázok, s ktorými sa krajina stretáva.
Pani
prezidentka, dámy a páni, ešte raz vám ďakujem za vaše privítanie a vašu pohostinnosť.
Nech Pán žehná vás a milovaný kórejský ľud. Osobitným spôsobom nech Pán požehná starých
i mladých ľudí, ktorí sú svojím uchovávaním pamäti a vlievaním odvahy naším najväčším
pokladom a nádejou do budúcnosti.