Prvenstvá generácie mladých Kórejčanov a ich dôsledky

Mladí Kórejčania na rozdiel od ich rodičov, ktorí zažili kórejskú vojnu a hospodársku obnovu, vyrástli v bohatších podmienkach. Vyhľadávajú menej tradície a kultúrneho stereotypu, viac mentálnej pružnosti a dynamiky v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami. Sú to deti technologického veku a majú nezvyčajné znalosti ohľadom nových médií. Viac ako 95,9% kórejských domácností je pripojených k internetu, je to najvyššie percento na svete. Majú tiež ďalšie prvenstvo, v rozšírení smartfónov (67,6%) a prvenstvo odberateľov služieb štvrtej generácie (4G), ktoré umožňujú pokročilé multimediálne aplikácie a dátové spojenia (54%).

V tomto sociálnom kontexte vystupuje do popredia nadväzovanie vzťahov a výmena informácií prostredníctvom internetu. Mladí Južnej Kórey obľubujú zmenu a otvorene vzdorujú všetkým stereotypom, majú radi vzájomné delenie sa prostredníctvom sociálnych sietí, neboja sa vyjadriť svoje myšlienky, majú radi zábavu a nové skúsenosti.

Vzdelávací systém v Južnej Kórei kladie na študentov vysoké nároky. Počas štúdia na strednej škole mladí ľudia často pociťujú veľký tlak na využívanie času a nemajú priestor zamyslieť sa nad svojou existenciou a zmyslom života. Po príchode na univerzitu majú síce väčšiu mieru slobody, ale nezriedka im chýba vedenie, orientácia zoči-voči nepretržitému toku informácií a správ, preto sú často zmätení. Mladí Kórejčania vyrástli v spoločnosti, kde konkurencia a profesionálny úspech sú skutočne nutnosťou. Nie je náhodou, že vo vzdelávacích inštitúciách je na dosiahnutú úroveň kladený veľký dôraz. Výsledkom je životný štýl neustáleho súťaženia a snahy o získanie maximálneho výsledku.

Medzi negatívne dôsledky tohto trendu patrí vysoký počet samovrážd (sú morom pre Kóreu, keďže sú na druhom mieste medzi príčinami úmrtnosti dospievajúcich) a opúšťanie tradičných postupov generáciou dvadsiatnikov a tridsiatnikov. Zriekajú sa manželstva a detí pre kariéru a kvôli dosiahnutiu stanovených cieľov. Sú „stratení“, ak nemajú excelentný životopis alebo popredné miesto v spoločnosti. Súčasná kultúra tlačí k najlepšiemu výkonu za každú cenu, k maximalizmu. Nedáva dôraz na skutočný zmysel života, a potom pri prvom zlyhaní mladý človek začína pochybovať a definovať sa ako neschopný. Tvárou v tvár tejto situácii sa snaží nájsť riešenie, ktoré by vykompenzovalo tieto medzery. A zdá sa, že samovražda je jediný možný opravný prostriedok.

Cirkev v Kórei stojí tak pred veľkou výzvou, aby na toto všetko ponúkla primerané odpovede. Cirkev je viac orientovaná na tradíciu, kým nové generácie idú za novinkami, a tak sa počas posledných rokov prehĺbil v mladých akýsi odstup od Cirkvi. Mladí nezamestnaní alebo tí, ktorí majú príliš veľa práce sa menej zúčastňujú na živote farnosti. Tí prví preto, že sa hanbia za svoje postavenie, druhí preto, že nemajú čas kvôli naozaj náročným podmienkam. Podľa nedávneho prieskumu väčšina mladých Kórejčanov ide na svätú omšu, aby „našli trochu pokoja“. Takže hlavným dôvodom ich prítomnosti často nie je samotné Božie slovo a účasť na tajomstvách viery. Toto spôsobuje, že posolstvo Biblie nie je pre nich natoľko predmetom viery, ale akýmsi druhom stanoviska alebo myšlienkovým smerom.

Účasť mladých ľudí na živote jednotlivých farností zaznamenala v posledných rokoch útlm. Medzi pastoračnými aktivitami pre mladých treba spomenúť napríklad nedeľnú školu pre žiakov základných, stredných a vysokých škôl, Máriine légie, Katolícke biblické hnutie, iniciatívy Spoločnosti svätého Vincenta de Paul či rozličné modlitbové skupiny. Faktom zostáva, že z veriacich, zaregistrovaných v jednotlivých farnostiach, sa iba 30% zúčastňuje na nedeľnej svätej omši.

To ale neznamená, že mládež nemá záujem o vzťah s Katolíckou cirkvou. Každý rok rastie záujem o duchovné obnovy, ktoré organizuje Katolícke biblické hnutie. Univerzitní študenti sa zúčastňujú iniciatív Federácie katolíckych študentov, iní dávajú prednosť získaniu skúsenosti v rehoľných rádoch alebo počas modlitbových víkendov. Zaujímavosťou je, že mladí ľudia v Kórei majú veľký záujem o členstvo v armáde. Katolíci tvoria v armáde až 20 percent, pričom ich podiel v celkovej populácii je len niečo cez 10 percent.

Čo povie pápež František tejto generácii mladých Kórejčanov, keď sa s nimi o niekoľko dní stretne? Kardinál Pietro Parolin, štátny sekretár, v rozhovore pre Vatikánske televízne centrum CTV dáva nasledujúcu odpoveď:

„Posolstvo, ktoré verím, že pápež prinesie týmto mladým, je, že sa majú stať protagonistami života Cirkvi. Takže aktívna účasť, participácia, prítomnosť spojená so spoluprácou a spoluzodpovednosťou. Cirkev potrebuje mladých ľudí, to pripomínal sv. Ján Pavol II. a pripomína to aj pápež František. Takže protagonizmus vnútri Cirkvi a tiež protagonizmus v misijnom poslaní. Mladí ľudia, a to je zásadná výzva, sa musia stať evanjelizátormi svojich rovesníkov. To je posolstvo, ktoré im pápež prinesie. Samozrejme okrem zdôraznenia toho, aby sa nenechali zaslepiť pominuteľnými hodnotami spoločnosti a v Ježišovi nachádzali pravdivé odpovede na svoje otázky a problémy.“

Okrem účasti na Dňoch ázijskej mládeže bude Svätý Otec blahorečiť 124 kórejských mučeníkov. Aký je ich odkaz mladej generácii Kórejčanov?

„Myslím, že je potrebné poukázať na to, že v rámci tejto skupiny je len jeden kňaz, zatiaľ čo ostatní sú laici, ktorí zastávali najrôznejšie profesie, od tých najjednoduchších až po najvyššie v spoločenskom rebríčku. To predstavuje jednu z charakteristík kórejskej cirkvi, že je cirkvou zrodenou zo svedectva a úsilia laikov, ktorým sa podarilo zachovať a odovzdať vieru. Myslím, že to je základné posolstvo, že v Cirkvi sme všetci povolaní k spolupráci na poslaní ohlasovania evanjelia, a že všetci sme povolaní k svätosti. Svätosť sa môže prejavovať v rôznych formách, ale pre každého z nás by mala predstavovať záväzok“– uviedol kardinál Pietro Parolin v predvečer odletu Svätého Otca do Kórey na margo jeho odkazu pre mladú generáciu. -jk-