Apoštolská cesta do Kórey ako impulz pre zmierenie a ekumenizmus
Súčasťou apoštolskej
cesty pápeža Františka bude aj svätá omša za pokoj a zmierenie v Kórei. V katedrále
Myeong-dong v Soule ju budú v záverečný deň návštevy 18. augusta koncelebrovať so
Svätým Otcom všetci 35-ti kórejskí biskupi. Tento moment patrí k najvýznamnejším bodom
päťdňového programu pápeža Františka, povedal páter Federico Lombardi na novinárskom
brífingu:
„Kóreaje krajina rozdelená, ktorá
stálenesienásledkystrašnejvojny,ktorátambola vpäťdesiatychrokochateda jekrajinou, ktorá
nie jeuzmierenou a je dodnes rozdelenou. Situáciajestavomprímeria, ale nie pokojamedzi SevernouaJužnouKóreou.
Pretoje aktuálna témamieruazmierenia. RozdelenieKóreyje dôvodom,
žetátooblasť jehorúcouoblasťouplanéty, oblasťou veľkého a ďalekosiahleho medzinárodného napätia.
Ísťdo Kóreyamodliťsazazmierenie, za pokojmedzioboma časťami kórejskéhonárodaa aj na
celom svete jetémou mimoriadne významnou.“
Pre
Kórejčanov je 38. rovnobežka otvorenou ranou, ktorá vypovedá o smrti a beznádeji.
Vytyčuje demilitarizovanú zónu, ktorá oddeľuje obe Kórey, ako akýsi „Berlínsky múr
Ázie“, oddeľujúci ľudí, ktorí patria k jednému národu. Na Kórejskom polostrove rastie
naliehavosť zjednotenia. „Ak niet vlasti, neexistujem“ – to je nápis vyrytý v mramore,
ktorý víta návštevníkov kórejskej metropoly. Vidieť zjednotenie Severu a Juhu, to
je nádej, ktorú zdieľajú cirkevní predstavitelia so všetkými Kórejčanmi. Návšteva
pápeža Františka predstavuje pre rozdelený národ mimoriadnu príležitosť.
Sestra
Ausilia Changová, saleziánka pôsobiaca v diecéze Jeonju, niekdajšia riaditeľka Pápežskej
pedagogickej fakulty Auxilium, o význame pápežovej návštevy pre zmierenie hovorí:
„V krajine rozdelenej ideológiu sa jeho prítomnosť stane nielen slovom,
ale svedectvom o tom, že nemá zmysel rozdelenie, separácia medzi Severom a Juhom.
Pápež dá dôraz túto skutočnosť: na nevyhnutnosť zmierenia medzi Severom a Juhom. Toto
si vyžaduje vnútorné obrátenie tak u politikov, ako aj u obyvateľstva.“
Zložitú
situáciu vytvára prítomnosť dvoch protichodných ideológií a rôzne medzinárodné vplyvy,
hovorí páter Gerard Hammond, katolícky misionár Kongregácie Maryknoll, ktorý prekračuje
38. rovnobežku dvakrát alebo trikrát ročne. Závisí od povolenia miestneho ministerstva
zahraničných vecí. Robí tak pod hlavičkou protestantskej nadácie „Eugena Bella“,
ktorá umožňuje aj zastúpenie katolíkov a ateistov. Pripojí sa k ich skupine, aby doručil
pomoc. Ale je to len režim Pchjongjangu, ktorý brzdí proces zjednocovania? „Rozhodne
nie. Hoci tento režim má osobitný vzťah s Čínou a Čína chce zachovanie Severnej Kórey,
s ktorou priamo susedí, sú tu aj iné krajiny, ktoré sa pozerajú s ľahostajnosťou na
otázku zjednotenia národa. Preto je nutné zamerať sa na dialóg medzi Kórejčanmi. Iba
mierovými stretnutiami medzi oboma stranami možno dosiahnuť to, čo sa medzinárodnej
diplomacii doteraz nepodarilo“ – tvrdí páter Hammond.
Zaujímavosťou je, že
podľa štúdie HyundaiResearchInstitute, v prípade,
že by hranice oboch Kóreí boli zrušené na konci roka 2015 a polostrov by sa stal jedným
štátom, zjednotená krajina by schopná stať sa do roku 2050 ôsmou najsilnejšou ekonomiku
sveta. Predbehla by tak obrov ako Nemecko a Veľká Británia, s príjmom na obyvateľa
vyšším než v Japonsku. Aktuálne je Južná Kórea 11. najsilnejšou ekonomikou na svete.
Zjednotenie
je jedným z najdôležitejších poslaní miestnej cirkvi, zaangažovanej v prvej línii
do programu pomoci, a to vďaka špeciálnej Komisii pre zmierenie. Podľa pátra Timotea
Lee-Eun-Hyunga, člena komisie v juhokórejskej diecéze, ktorá je najbližšia k deliacej
38. rovnobežke, „komisia mániekoľkocieľov,
zktorých najdôležitejším jeevanjelizáciaSevernejKórey, od kedy tam nie jeslobodanáboženskéhovyznania. Predovšetkým sa však snažímenájsťspôsob, ako sa aspoňpokúsiť
ovýmenusprávodianívJužnejaSevernejKórei,
a tiež dať im pocítiť lásku, ktorú k nimcítime. Ďalšiavec, ktorú robíme, je pomocľuďom,
ktorí utekajúzoSevernejKóreyaprichádzajúsemvhroznýchpodmienkach. Pomáhametýmto ľuďomusadiť
satuvJužnejKórei“.
Kňaz
okrem ďalších projektov s veľkým dôrazom spomína modlitbu: „Modlíme saspoločne. Je to tánajdôležitejšiavec. Mámenapríkladniektorékostolyvblízkostidemilitarizovanejzóny, kde sa každústreduzhromažďujeme,
aby sme samodliliza ľudív SevernejKórei.“ Páter Timoteo sa priznáva, že možnosť
vykonávať pastoráciu v blízkosti hraníc ho veľmi inšpiruje. „Pobytvblízkostihranícneznamená
mať limityvpastoračnej činnosti,
naopak sacítimoveľabližšie kzjednoteniu. Apotomto, že
som tak blízko, posilňujemoje duchovné povolanie.
Bezpochyby, zjednotenie a evanjelizáciaSevernejKóreysúprenáskatolíkov
veci prvoradého významu.“
Kórejskí katolíci sa dnes v úsilí o budovanie
pokoja a zmierenia zapájajú so širokej ekumenickej spolupráce. Ide tu aj o uzdravenie
rán spoločnej histórie krajiny. Dvadsiate storočie bolo pre kórejský ľud časom veľkého
utrpenia. Invázia a okupácia zo strany Japonska, neistá situácia po vojne, vytvorenie
dvoch štátov, vojna medzi Severom a Juhom v rokoch 1950-1953, ktorej dôsledkom
sú roky napätia a konfliktov, s neustálou hrozbou novej vojny. V tomto storočí sa
kresťania usilovne snažia o to, aby sa ich prítomnosť stala významnejšou pre budovanie
pokoja a pre dodržiavanie ľudských práv, a to snahou o spoluprácu s inými náboženstvami.
Práve okolo týchto otázok sa vyvinulo mnoho vzťahov medzi kresťanmi rôznych tradícií,
a tie dali počiatok každodennému ekumenizmu, ktorý sa v posledných rokoch rozrástol.
V
roku 1946 vznikla Národná rada cirkví v Kórei, ktorá spolupracuje s Katolíckou cirkvou
už od konca 60. rokov. V roku 1965 sa začali rozhovory s anglikánskymi komunitami,
a od roku 1967 sa slávi Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov s ekumenickou účasťou.
Jedným z plodov tohto obdobia bol medzikonfesionálny preklad Biblie, publikovaný v
roku 1977. V roku 2000 bolo vytvorené ekumenické fórum, ktoré odvtedy usporadúva každoročné
stretnutia na konkrétne témy s dôrazom na každodenný ekumenizmus. V roku 2009 bol
v Kórei vyhlásený Ekumenický rok. Rok 2013 bol rokom Valného zhromaždenia Svetovej
rady cirkví v kórejskom Busane. Posilnil sa vzťah medzi Národnou radou cirkví v Kórei
a biskupskou konferenciou, ale otvorili sa tiež nové možnosti pre dialóg s niektorými
pentekostálnymi spoločenstvami, ktoré predstavujú rastúcu zložku kórejského kresťanského
sveta. Zo zhromaždenia v Busane vzišla tiež myšlienka vytvorenia Komisie pre vieru
a formáciu na riešenie teologických otázok ako je vzájomné uznávanie krstu.
V
septembri 2012 Presbyteriánska cirkev v Kórei uznala krst Katolíckej cirkvi a niekoľko
týždňov potom Konferencia biskupov Kórey urobila rozhodnutie o uznaní krstu pravoslávnych
a anglikánskych kresťanov a pokračuje v úvahách o krste iných evanjelických komunít,
najmä vo vzťahu k vysluhovaniu sviatosti manželstva u konfesionálne zmiešaných párov,
čo je jednou z hlavných otázok v oblasti ekumenického dialógu v Kórei.
Toto
úsilie pomohlo posilniť snahu o zmierenie a pokoj, v perspektíve, ktorá prekračuje
ekumenické svedectvo. Kresťania boli promótormi zrodu Kórejskej konferencie náboženstiev
za pokoj v roku 1986 s vedomím, že náboženstvo musí prelomiť múry násilia, aby pomohlo
ľuďom tejto krajiny žiť v porozumení a súlade. -jk, jb-