2014-07-18 16:52:17

Očakávania Južnej Kórey pred pápežovu návštevou – rozhovor


Južná Kórea 17. júla - Cirkev v Južnej Kórei sa intenzívne pripravuje na návštevu pápeža Františka, od ktorej nás delia menej než štyri týždne. Ako je známe, ústrednými momentmi návštevy, ktorá sa uskutoční v dňoch od 13. do 18. augusta, budú účasť Svätého Otca na Dňoch ázijskej mládeže a blahorečenie 124 kórejských mučeníkov pri slávení Eucharistie za pokoj a zmierenie. Situáciu a očakávania zo strany miestnej cirkvi priblížil v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas hovorca Soulskej arcidiecézy, otec Hur Young-yup:

„Kórejská cirkev je prvou cirkvou Ázie, ktorá privíta pápeža Františka. Prostredníctvom tejto významnej udalosti sa kórejská cirkev stane bránou k evanjelizácii v Ázii. Svätý Otec príde ako pastier, aby stretol ľudí, a príde stretnúť mládež Ázie. Možno povedať, že Kórea je krajinou, ktorá symbolizuje potreby sveta, akými sú pokoj a zmierenie. Návšteva Svätého Otca teda môže priniesť našej krajine dôležité posolstvo nádeje a pokoja.“

Aký názor na pápeža Františka majú Kórejčania?
„Nielen katolíci, ale všetci Kórejčania majú pápeža Františka radi. Oceňujeme jeho ústretové spôsoby a jeho jednoduchosť; oceňujeme spôsob, akým sa stará o chudobných a o osoby vylúčené na okraj. Celý kórejský ľud sa nevie dočkať stretnutia s pápežom Františkom.

Prípravy na návštevu Svätého Otca hovorca arcidiecézy charakterizuje takto:
„Spoločne s kórejskou cirkvou aj naša vláda plne podporuje prípravy pastoračnej návštevy Svätého Otca. Takže myslím, že vnútorné prípravy sú tak isto dôležité ako tie vonkajšie. Návšteva Svätého Otca nie je len ojedinelou príležitosťou kórejskej cirkvi, ale aj dôležitou príležitosťou k vnútorným reformám a k evanjelizácii navonok.“

Predchádzajúca pápežská návšteva Kórey sa udiala v roku 1989, teda pred 25 rokmi. Aké plody zanechala?
„Návšteva Jána Pavla II. priniesla kórejskej cirkvi pozitívne efekty. Katolícka cirkev sa stala v spoločnosti známejšou a u obyvateľstva získala dobrú povesť.“

Proces sekularizácie typický pre priemyselné krajiny sa týka aj Južnej Kórey. Ako sa naň snaží odpovedať kórejská Cirkev?
„Dnes je naša krajina vážne zasiahnutá ideológiou materializmu, individualizmu, sekularizmu, náboženskou apatiou. Ten istý problém existuje aj vo vnútri Cirkvi. Takže je dôležité, aby Cirkev našla nové cesty a nové metódy ako čeliť týmto otázkam. Myslím, že toto je dôležitá úloha a cieľ novej evanjelizácie.“

Ako je to s novou evanjelizáciou v Kórei?
„Nová evanjelizácia je novou metódou na pomoc k obnove našej viery v tomto svete rýchlych zmien. Je veľmi dôležité, aby sa v prvom rade zmenila Cirkev sama, aby „vyšla von“ smerom k svetu a aby šírila evanjelium prostredníctvom nových prostriedkov a s novými výsledkami. Kórejská cirkev má pred sebou ešte dlhú cestu, no snažíme sa robiť čo najviac pre to, aby sme evanjelizáciu previedli do činnosti.“

Osobitosťou kórejskej cirkvi je to, že evanjelium sa tam na počiatku, po roku 1700, začalo šíriť prostredníctvom laikov:
„Katolicizmus prišiel do našej krajiny po tom, ako boli katolícke knihy preložené do kórejčiny a kórejskí učenci ho potom začali študovať. Následne vytvorili katolícke komunity a kázali o svojej viere ďalším osobám. Takže najosobitnejšou záležitosťou života kórejskej cirkvi je to, že sa začal prostredníctvom laikov, a nie prostredníctvom misionárov. Kórejská cirkev podstúpila mnohé prenasledovania. Napriek tomu, naši predkovia si uchovali svoju vieru a pokračovali v šírení radostnej zvesti o Ježišovi Kristovi.“

Najhlbšou ranou kórejského národa je rozdelenie. Hovorca arcidiecézy Soul otec Hur Young-yup hovoril aj o potrebe pracovať na poli zjednocovania:
„Toto je misia kórejskej cirkvi: pracovať smerom k zmiereniu a zjednoteniu našej krajiny. Verím, že humanitárna pomoc a úprimný dialóg sú najpotrebnejšou vecou. Cirkev pokračovala v poskytovaní humanitárnej podpory aj vtedy, keď vzťah medzi Severom a Juhom bol napätý.

Zjednocovanie má súvis aj s medzináboženským dialógom, ktorý kórejská cirkev tiež považuje za dôležitý:
„Medzináboženský dialóg je dôležitou otázkou, ktorá by nemala mať nič spoločné s politickými cieľmi. Myslím, že by bolo pekné, keby sa ľudia rôznych náboženstiev medzi sebou navzájom poznali a oceňovali by krásu, ktorú každé z náboženstiev prinieslo pre človeka.“ -zk-








All the contents on this site are copyrighted ©.