Myšlienky Svätého Otca pre kňazov – 5. časť

Kňaz zamilovaný do Krista

Po opise charakteristiky kňaza vedomého si svojich limitov, no aktívne zaangažovaného v službe chudobným a s milosrdným postojom voči tým, ktorí túžia po vyznaní hriechov a po duchovnom sprevádzaní, sa Svätý Otec František vo svojom liste kňazom opäť dotýka obrazu Dobrého pastiera, aby ešte raz pripomenul kľúčový charakter kňazovho vzťahu s Kristom ako vzťahu lásky. V duchu Dokumentu z Aparecídy zdôrazňuje, že základom tohto vzťahu je opravdivé stretnutie.

Obraz Dobrého pastiera ukazuje na dva rozmery, dve charakteristiky kňaza. Vnútorný rozmer, ad intra, hovorí o učeníkoch plných lásky. Vonkajší rozmer, ad extra, hovorí o horlivých misionároch. „Aj keď oba rozmery sú nerozlučné“, píše Svätý Otec, „predsa z logického hľadiska misionársky rozmer vyrastá z vnútornej skúsenosti lásky k Ježišovi Kristovi“. Neodmysliteľným základom skúsenosti horlivého misionára je teda stretnutie s Kristom. V Dokumente z Aparecídy sa uvádza: «Dôverné stretnutie učeníkov s Ježišom je aj dnes nevyhnutné pre život spoločenstva a pre misionársku činnosť» (154). Výraz „stretnutie“ (21, 28) je snáď najčastejšie používaným i opakovaným termínom v tomto dokumente.

V tejto súvislosti pápež František nanovo uvádza, že kresťanská existencia nie je ovocím akejsi idey, ale plodom stretnutia so živou osobou, a pripomína, že aj Benedikt XVI. na to upozornil vo svojom inauguračnom prejave na Konferencii v Aparecíde v máji 2007. Označil to za ozajstnú prioritu misie, keď povedal: „Byť učeníkmi a misionármi Ježiša Krista a hľadať život v ňom predpokladá, že sme v ňom hlboko zakorenení.“ Benedikt XVI. v Aparecíde zároveň položil aj nasledujúcu otázku: „Mohlo by sa stať, že táto priorita bude akýmsi únikom do súkromia, do náboženského individualizmu, bočením od naliehavej reality vážnych ekonomických, sociálnych a politických problémov Latinskej Ameriky a sveta, útekom z reality do duchovného sveta?“ (3). Svoju odpoveď na položenú otázku Benedikt XVI. uzatvára takto: „Učeníctvo a misia sú ako dve strany jednej mince. Ak je učeník zapálený láskou ku Kristovi, nemôže neohlasovať svetu, že jedine On je našou spásou (porov. Sk 4,2). Učeník totiž vie, že bez Krista niet svetla, niet nádeje, niet lásky, niet budúcnosti“ (3).

Pripomenutím slov Benedikta XVI., ktoré boli pre biskupov zúčastnených na Konferencie v Aparecíde hlboko inšpiratívne, pápež František ďalej pokračuje na tému dôležitosti stretnutia s Kristom v živote učeníka, v živote kňaza, keď hovorí: „Kňaz sa ako učeník «stretáva» s Ježišom Kristom a vydáva svedectvo o tom, že «nenasleduje nejakú osobu z minulosti, ale živého Krista, prítomného dnes a teraz v jeho živote» (Benedikt XVI., Inauguračný príhovor, 4). Kňaz sám osebe je príjemcom kerygmy a preto má «hlbokú skúsenosť s Bohom» (199) a v jeho živote «je kerygma vodiacou niťou procesu, ktorý vrcholí zrelosťou Kristovho učeníka» (287a). Tento proces kňaza vedie «k pestovaniu takého duchovného života, že ním inšpiruje i ostatných kňazov» (191) a je «mužom modlitby, zrelým vo svojom rozhodnutí pre život v Bohu, a pomáha si prostriedkami vytrvalosti, ako sú sviatosť zmierenia, úcta k Panne Márii, umŕtvovanie a nadšená oddanosť svojmu pastoračnému poslaniu» (195).“ -aj, jb-