Pápež v rannej homílii: Láska nečaká, ale dáva, nehovorí, ale koná

Vatikán 27. júna - Pre prejavenie svojej nežnej otcovskej lásky k človeku Boh potrebuje, aby sa človek stal maličkým. To je myšlienka, ktorú pápež František rozvinul v homílii svätej omše zo slávnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktorú dnes ráno celebroval v kaplnke Domu sv. Marty.

Nečaká, ale dáva, nehovorí, ale reaguje. Neexistuje ani tieň pasivity vo svete, ktorý je prejavom Stvoriteľovej lásky k jeho stvoreniam. Svätý Otec to vysvetlil na začiatku homílie, zameranej na podstatu dnešného sviatku. Ako povedal, Boh nám dáva milosť a radosť oslavovať v srdci jeho Syna veľké diela jeho lásky. Dá sa povedať, že dnes je sviatok Božej lásky v Ježišovi Kristovi, Božej lásky k nám, Božej lásky v nás:

„Existujú dva znaky lásky. Prvý, že láska je viac v dávaní ako v prijímaní. Druhý znak, že láska je viac v skutkoch než v slovách. Keď hovoríme, že je viac v dávaní ako v prijímaní, znamená to, že láska sa odovzdáva, komunikuje. A je prijatá milovaným. A keď hovoríme, že je viac v skutkoch než v slovách, to znamená, že láska vždycky dáva život, dáva rast.“

Ale pre „pochopenie Božej lásky“ sa človek potrebuje znovu a znovu usilovať o rozmer nepriamo úmerný nesmiernosti: malosť, „malosť srdca“ – ako povedal Svätý Otec. Mojžiš pripomína židovskému národu, že bol vyvolený Bohom, pretože bol „najmenším zo všetkých národov“. Kým Ježiš v evanjeliu zase chváli Otca, že „ukryl božské veci pred múdrymi a zjavil ich maličkým.“ Takže to, o čo sa Boh usiluje voči človeku, je „vzťah otec – dieťa“. Láska ho, hovorí mu: „Som s tebou“:

„Toto je Pánova nežnosť v jeho láske. To je to, čo nám on komunikuje a čo nám dáva silu v našej slabosti. Ale ak sa cítime silní, nikdy nezakúsime Pánovo pohladenie, Pánovo láskanie, také pekné, také krásne. ‚Neboj sa, ja som s tebou, vezmem ťa za ruku...‘ Sú to všetko Pánove slová, ktoré nám umožňujú pochopiť tajuplnú lásku, ktorú má on k nám. A keď Ježiš hovorí o sebe, vraví: ‚Som tichý a pokorný srdcom.‘ Aj on, Boží Syn, sa ponižuje, aby prijal Otcovu lásku.“

Ďalšie zvláštne znamenie Božej lásky je to, že on miloval nás ako prvý. On je vždy skôr ako my. On na nás čaká, zdôraznil Svätý Otec a homíliu ukončil prosbou k Bohu o milosť vstúpiť do tohto tak tajomného sveta, aby sme dokázali žasnúť a nadobudli pokoj v tejto láske, ktorá sa dáva, dáva nám radosť a vedie nás cestou života za ruku ako dieťa:

„Keď prichádzame, on je tam. Keď ho hľadáme, on nás hľadal prv. On je vždy pred nami, čaká na nás, aby nás prijal vo svojom srdci, vo svojej láske. A tieto dve veci nám môžu pomôcť pochopiť toto tajomstvo Božej lásky k nám. Na to, aby nám ju mohol prejaviť, potrebuje našu malosť, naše poníženie. A potrebuje tiež náš úžas, keď ho hľadáme a nájdeme ho tam, ako na nás čaká.“ -jk-