Homília Svätého Otca: Prečo ľud nasledoval Ježiša a nie iných?
Vatikán 26. júna - Ľud nasleduje Ježiša, lebo v ňom rozpoznáva Dobrého pastiera. To
je hlavná myšlienka z rannej homílie Svätého Otca v Dome sv. Marty. Pápež varoval
pred tými, čo redukujú vieru na moralizmus, sledujú politické oslobodenie alebo hľadajú
spojenectvo s mocou. Prečo toľko ľudí nasledovalo Ježiša? - položil si otázku Svätý
Otec. Ježiša nasledovali zástupy preto, že «žasli nad jeho učením»,
jeho slováuchvacovali ich srdcia tým, že našli niečo dobré, veľké. Iní
naopak rečnili, ale ich slová sa k srdciam ľudu nedostali. Po tomto vysvetlení Svätý
Otec vymenoval štyri skupiny ľudí, ktoré v Ježišovej dobe hovorili k ľudu. Predovšetkým
to boli farizeji. Títo si z uctievania Boha, z náboženstva, urobili zbierku prikázaní,
pričom z tých desiatich, ktoré boli, urobili vyše tristo, a toto bremeno kládli ľuďom
na plecia. Bola to teda redukcia viery v živého Boha na kazuistiku! A existovali
aj tie najkrutejšie protirečenia kazuistiky:
„‚Musíš plniť –
dajme tomu – štvrté prikázanie!‛ - ‚Áno, áno!‛ - ‚Musíš dať jesť svojmu
zostarnutému otcovi a mame!‛ - ‚Áno, áno! Ale viete, nemôžem, lebo svoje peniaze som
venoval chrámu!‛ – ‚A nič s tým neurobíš? Veďrodičia
umierajú hladom!‛ Nuž, ide tu o najkrutejšie protirečenia kazuistiky.
Ľud ich rešpektoval, lebo ľud má rešpekt. Rešpektoval ich, ale ich nepočúval!
Išiel od nich preč...“
Ďalšou skupinou boli podľa Svätého
Otca saduceji. Títo nemali vieru, stratili ju! Ich náboženské remeslo vykonávali cestou
dohôd s tými, čo mali moc: politickú, či ekonomickú. Boli to mužovia moci. Treťou
skupinou boli revolucionári, čiže fanatici, ktorí chceli robiť revolúciu na oslobodenie
izraelského ľudu z rímskej okupácie. Ľud má ale podľa pápeža Františka zdravý zmysel
a vie rozlíšiť, či je ovocie zrelé a či nie! Nenasledoval ich! Štvrtou skupinou boli
dobrí ľudia, nazývali sa eséni. Boli to mnísi, ktorí zasväcovali svoj život Bohu.
Boli však od ľudu vzdialení a ľud ich nemohol nasledovať.
Toto boli hlasy,
ktoré k ľudu prichádzali, ale žiaden z nich nemal silu rozohriať mu srdce. Ale Ježiš
áno! Zástupy žasli. Počúvali Ježiša a ich srdce sa rozohrievalo, Ježišov odkaz dorazil
až k ich srdcu! Ježiš bol blízko ľudu, liečil jeho srdce, rozumel jeho ťažkostiam.
Nehanbil sa hovoriť s hriešnikmi, chodil ich navštevovať. Ježiš pociťoval radosť,
rád bol so svojím ľudom. A pretože Ježiš je Dobrý pastier, jeho ovce počúvajú jeho
hlas a nasledujú ho:
„Pre toto ľud nasledoval Ježiša. Lebo bol Dobrým
pastierom. Nebol ani farizejom - kazuistickým moralistom, ani saducejom, ktorý robí
politické obchody s mocnými, ani militantom, čo sa snaží o politické
oslobodenie svojho ľudu, a ani kontemplatívnym mníchom z kláštora. Bol to pastier!
Pastier, ktorý hovoril jazykom svojho ľudu, bol zrozumiteľný.
Hovoril pravdu, Božie veci, a nikdy nevyjednával o Božích veciach! Hovoril
ich však takým spôsobom, že ľud Božie veci miloval. Preto ho nasledoval.“
Ježiš
sa nikdy nevzdialil od svojho ľudu a nikdy sa nevzdialil od svojho Otca. Ako ďalej
povedal Svätý Otec, Ježiš bol tak úzko spojený s Otcom, že bol s ním jedno, a tak
bol ľudu veľmi blízky. Mal túto autoritu, a preto ho ľud nasledoval. Keď hľadíme na
Ježiša, Dobrého pastiera, prospeje nám premýšľať nad tým, koho my radi nasledujeme:
„A
ja, koho rád nasledujem? Tých, čo mi hovoria o abstraktných veciach alebo o
morálnych kazuistikách, tých, čo sa hlásia k Božiemu ľudu,
ale nemajú vieru a vo všetkom sa zjednávajú s držiteľmi politickej
či ekonomickej moci? Alebo tých, ktorí chcú vždy robiť zvláštne veci,
veci deštruktívne, takzvané oslobodzovacie vojny, ktoré ale nakoniec nie sú
Pánovými cestami? Alebo som kontemplatívny človek vzdialený od iných? Koho
sa mi páči nasledovať?
Nech nás táto otázka privedie k modlitbe a k prosbe
Otca, aby nám dal priblížiť sa k Ježišovi, aby sme ho nasledovali, aby sme boli užasnutí
tým, čo nám Ježiš hovorí. -zk-