Mons. Ján Babjak: Sv. Ján Pavol II. a gréckokatolíci na Slovensku – 2. časť
Druhá návšteva Svätého
Otca Jána Pavla II. na Slovensku sa uskutočnila v dňoch 30. júna až 3. júla v roku
1995. Svätý Otec navštívil šesť miest: Bratislavu, Nitru, Šaštín, Košice, Prešov,
Levoču a z Popradského letiska odletel späť do Ríma.
V príhovore k mládeži
v Nitre Svätý Otec hovoril mladým o viere ako o neoceniteľnom dare, ktorý prijali
od Boha. Viera sa nám dostala po dlhej ceste generácií, od čias sv. Cyrila a Metoda.
Vyzval mladých, aby ten dar, živú vieru v Boha prijali a usilovne ju zveľaďovali,
lebo viera vždy chráni pravú slobodu a odsudzuje fyzické i morálne otroctvo.
Počas
svätorečenia troch košických mučeníkov v Košiciach, ktoré bolo vrcholným bodom druhej
návštevy Svätého Otca na Slovensku, v príhovore spomenul aj prešovského biskupa Pavla
Gojdiča, keď hovoril o vďačnosti Slovenska za nových svätých troch košických mučeníkov.
,,Kriste, takto ti dnes Slovensko mocným hlasom ďakuje za
všetkých svätých, ktorí vtlačili svetlé stopy do cesty dejín v tejto
krajine. Velebí ťa za svätých Marka Križina, Štefana Pongrácza a
Melichera Grodeckého. Chváli ťa za biskupa Jána Vojtaššáka zo Spiša a za prešovského
biskupa Pavla Gojdiča. Oslavuje ťa aj za všetkých iných synov a dcéry
z rôznych kresťanských vierovyznaní tejto krajiny, ktorí vydali hrdinské
svedectvo o Kristovi až po najvyššiu obetu života.“
Po modlitbe Akatistu
sa Svätý Otec prihovoril ku gréckokatolíkom slovami Magnifikatu: ,,Veľké
veci mi urobil ten, ktorý je mocný a sväté je jeho meno“ (Lk 1, 46). Magnifikat,
ktorý odznel v tejto krásnej byzantskej liturgii je radostný chválospev Panny Márie,
poníženej Pánovej služobnice, ktorá obdivuje veľké veci, ktoré jej urobil
Všemohúci. Týmito slovami Panny Márie sa vyjadruje Cirkev, keďďakuje
Pánovi za prijaté dobrodenia. Zvlášť sa nimi vyjadruje Gréckokatolícka
cirkev na Slovensku, ktorá môže po rokoch tvrdého útlaku znova slobodne dýchať.
Pri tejto mojej návšteve Slovenska, najmä jeho východnej časti,
mohol som osobne poznať zvláštnosti, ktoré charakterizujú náboženský
život a tradície tohto kraja. Tu sa západ stretá s východom, latinský obrad s východným.
Takmer hmatateľne tu možno cítiť stopy dedičstva
a posolstva sv. Cyrila a Metoda, apoštolov Slovanov a spolupatrónov Európy. Buďte
hrdí na túto svoju pradávnu tradíciu, uchovajte si jednotu medzi sebou a chráňte
ju pred každým zárodkom nesvornosti a rozdelenia. Vašou silou je duchovná jednota,
ktorá sa prejavuje vo svornom konaní.
Všetci si pamätáte drastickú situáciu
v nedávnej minulosti, keď sily ideológie, ktorá je v rozpore so slobodou
a dôstojnosťou človeka, odsúdili vaše cirkevné spoločenstvo
na zánik. Ale Boh ,,zosadil mocnárov z trónov a povýšil ponížených“ (Lk 1,52).
Gréckokatolícke spoločenstvo vyšlo z tejto skúšky obnovené
a posilnené, aj vďaka svedectvu a krvi početných mučeníkov.
Živým dôkazom toho je viera veľkého počtu laikov, rehoľníkov
rehoľníčok, kňazov a duchovných pastierov.
Stačí spomenúť utrpenie biskupa Vasiľa Hopka
a mučeníctvo biskupa Pavla Gojdiča. Na prahu tretieho
kresťanského tisícročia je to vzácny príspevok, ktorý
vaše spoločenstvo dáva do pokladnice Cirkvi a najmä v prospech ekumenizmu...
Bratia
a sestry východného obradu, po stáročia ste si zachovali svoju liturgiu
a nahromadili bohaté duchovné dedičstvo, ktoré charakterizuje vašu Cirkev.
Hovoria o ňom posvätné budovy, ikony, spevy a pobožnosti. Buďte
vďační Bohu za bohatstvo, ktorým vás obdaroval, a zostaňte
verní darom, ktorými vás zahrnul.
Často som od slovenských pútnikov,
ktorí prišli do Ríma, počul pozvanie: ,,Svätý Otče, príďte
si pozrieť Tatry aj z ich južnej strany!“ Dnes sa napĺňa
táto moja i vaša túžba. Tatry, naše spoločné Tatry, také drahé Poliakom
i Slovákom, skrývajú v sebe množstvo malých jazier zvaných ,,plesá“. V ich priezračných
vodách sa zrkadlí majestátna ,výška končiarov. Tento kraj, jedinečný
v rozmanitosti stvorenia, hovorí nám o kráse a dobrote Stvoriteľa.
Od
južných svahov Tatier až po zemplínsku rovinu už stáročia žijú popri
bratoch a sestrách latinského obradu spoločenstvá východného obradu.
Aj ony sú ako malé jazierka - plesá, povolané predstavovať priezračnú
a žiarivú Božiu dobrotu. To sám Pán obdarúva svoju Cirkev bohatstvom foriem a jednotlivých
tradícií. Preto, kdekoľvek žijú katolíci byzantského obradu medzi veriacimi
iného obradu, je povinnosťou všetkých usilovať sa o to,
aby sa ani jedno z týchto ,,plies“ neumenšovalo alebo dokonca zmizlo... A Druhý vatikánsky
koncil žiadal, aby sa všade dbalo o záchranu a vzrast partikulárnych cirkví východného
obradu.“
A na záver spomenul gréckokatolícke mariánske pútnické miesta,
ku ktorým má Svätý Otec tak blízko: „Rád by som sa odtiaľto vybral
na duchovnú púť po všetkých miestach, kde sa od stáročí
schádzajú veriaci tejto eparchie na modlitbu k Panne Márii: do Ľutiny,
Klokočova, Krásneho Brodu a Bukovej Hôrky a v duchu sa zastavil v mnohých
iných kostoloch zasvätených Panne Márii.“
Aj v Levoči na Mariánskej hore
Svätý Otec v homílii spomenul biskupa Gojdiča a svojimi slovami dal jasný impulz k
jeho blahorečeniu, ktoré sa v krátkom čase aj realizovalo: ,,Starší z vás sa zaiste
pamätajú na úctyhodnú postavu biskupa Jána Vojtaššáka a bratia gréckokatolíci na postavu
biskupa Pavla Gojdiča. Obidvaja boli väznení v žalári na základe pseudoprocesov.
Dnes si zasluhujú, aby sa konal cirkevný proces ich blahorečenia, pretože
vydali svedectvo o vernej službe Cirkvi na Slovensku.“
Gréckokatolíci zo
Slovenska sú Svätému Otcovi Jánovi Pavlovi II. vďační za mnohé jeho slová na našu
adresu. Sú mu vďační za jeho lásku k Slovensku a k tu žijúcim obyvateľom. Predovšetkým
sme mu osobitne vďační za našich novodobých mučeníkov, ktorých vyzdvihol na oltár.
Stalo sa to pri dvoch beatifikačných slávnostiach, ktoré viedol sám Svätý Otec.
Prvá
beatifikácia sa konala na Námestí sv. Petra v Ríme 4. novembra 200l, kedy pápež blahorečil
dvoch gréckokatolíckych mučeníkov: biskupa mučeníka Pavla Petra Gojdiča OSBM a mučeníka
rehoľného kňaza Metoda Dominika Trčku CSsR. Obidvaja mučeníci zomreli vo väzení v
Leopoldove. Druhá beatifikácia sa konala v Bratislave, v Petržalke 14. septembra 2003,
počas tretej návštevy Jána Pavla II. na Slovensku. Počas tejto beatifikácie blahorečil
biskupa mučeníka Vasiľa Hopka a rehoľnú sestru z Kongregácie Svätého kríža Zdenku
Schelingovú. Hoci bol už vo veľmi zlom zdravotnom stave, predsa prišiel a priniesol
nám vzácny dar - dvoch nových blahoslavených.
Svätý Otec Ján Pavol II. je pre
Gréckokatolícku cirkev na Slovensku skutočne veľkým prínosom. Ponúkam iba krátky prehľad:
v roku 1988 povýšil Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky na našom najväčšom mariánskom
pútnickom mieste v Ľutine na baziliku minor; v roku 1989 vymenoval za prešovského
biskupa Mons. Jána Hirku; v roku 1992 vymenoval Mons. Milana Chautura CSsR, za pomocného
prešovského biskupa; v roku 1997 zriadil Košický apoštolský exarchát a Mons. Chautura
vymenoval za košického exarchu; v roku 2003 konsekroval mňa v Bazilike sv. Petra za
prešovského biskupa.
Všetci veriaci Slovenska, ale hlavne gréckokatolíci sme
vďační Svätému Otcovi Jánovi Pavlovi II. za nový cirkevný sviatok Božieho milosrdenstva,
ktorý ustanovil pre celú Cirkev. Slávi sa prvú nedeľu po Veľkej noci, čiže na Tomášovu
nedeľu. Vieme, ako ťažko sa rodil, ale o to viac duchovného ovocia teraz prináša celej
Cirkvi.
My gréckokatolíci, sme mimoriadne vďační Jánovi Pavlovi II. za Svätyňu
Božieho milosrdenstva v Krakove Lagievnikach, ktorú on posvätil, veď to bola to jeho
srdcová záležitosť'. Slováci každoročne prichádzajú do svätyne v Lagievnikach, čerpať
duchovnú silu zo žriedla Božieho milosrdenstva. Putujú tu súkromne po celý rok, ale
predovšetkým v dvoch veľkých púťach. Jednu celoslovenskú púť organizuje katolícke
Rádio Lumen a tohto roku sa uskutočnila v poradí už desiata púť. Zúčastňujú sa jej
mnohí kňazi zo Slovenska vždy na čele s biskupom a približne 20.000 veriacich. Veriacich
aktivizuje a sprevádza Rádio Lumen, ktoré zároveň vysiela v priamom prenose Pontifikálnu
sv. omšu s celým programom púte. Zúčastňoval som sa pravidelne tejto púte až do momentu,
kedy som sa stal prešovským arcibiskupom a metropolitom. Odvtedy organizujem samostatnú
púť Gréckokatolíckej metropolie, ktorú každoročne aj sprevádzam. Spolu so mnou sa
púti zúčastňuje približne 100 kňazov, čo je tretina mojich kňazov a od štyroch do
sedem tisícov pútnikov.
Záleží od počasia a od aktivity samotných kňazov, ktorých
každoročne povzbudzujem, aby dovolili veriacim spoznať toto Sanktuárium a jeho posolstvo
Božieho milosrdenstva. Tohto roku to bola piata púť Gréckokatolíckej metropolie. Tvrdím,
že kto sa jej raz zúčastní, s radosťou tu bude prichádzať aj po nasledujúce roky.
Púť je veľmi obľúbená a vždy veriacich prichádza pozdraviť aj krakovský metropolita
Stanislav kardinál Dziwisz, čo si všetci veľmi ceníme. Vidím, že veriaci sú vždy povzbudení
touto púťou a pri iných našich púťach cez rok mi pripomínajú pút' v Sanktuáriu Božieho
milosrdenstva v Krakove v Lagievnikach a s radosťou o nej hovoria.
Veriaci
na Slovensku stále spomínajú na pápeža zo susedného Poľska a sú mu skutočne vďační
za jeho lásku k slovenskému národu. Tešíme sa, že bol Svätý Otec Ján Pavol II. už
svätorečený a mnohí sme sa zúčastnili tejto kanonizácie. Máme v nebi mocného orodovníka,
ku ktorému sa vo všetkých krížoch a ťažkostiach budeme s dôverou obracať.
(Prvú
časť príspevku Mons. Jána Babjaka SJ odvysielal Vatikánsky
rozhlas 18. mája 2014)