Svätý Otec začal pastoračnú návštevu v Kalábrii stretnutím s väzňami

Svätý Otec František sa v sobotu 21. júna vydal na pastoračnú cestu v rámci Talianska, do diecézy Cassano all´Ionio v Kalábrii, na juhu polostrova. Ide o jeho v poradí štvrtú cestu v rámci Talianska po návšteve utečencov na ostrove Lampedúza, mariánskej svätyne Santa Maria di Bonaria v Cagliari na Sardínii a návšteve Assisi. Svätý Otec prijal pozvanie biskupa diecézy Mons. Nunzia Galantina, ktorého pred časom menoval za generálneho sekretára Talianskej biskupskej konferencie. Pri oznámení jeho menovania pápež František požiadal veriacich diecézy o prepáčenie, že im týmto menovaním berie ich obľúbeného biskupa. Na túto skutočnosť reagovali organizátori návštevy výberom motta, ktoré znie: „Prichádzam poprosiť o prepáčenie“. Kalábria je región na juhu Talianska, ktorý sa napriek turistickej atraktívnosti považuje za perifériu s mnohými ekonomickými a sociálnymi problémami, z ktorých mnohé sú spojené so skrytou činnosťou mafie nazývanej 'Ndrangheta. Svätý Otec František si príznačne zvolil za prvý bod svojej návštevy stretnutie s väzňami.

Po prílete vrtuľníka krátko po 9.00 hodine Svätého Otca pozdravili miestni obyvatelia, ktorí mu vyšli v ústrety na miesto pristátia v blízkosti väznice v Castrovillari. Pápež František sa potom vo vnútri väznice stretol s väzňami a personálom. Ide o relatívne modernú väznicu, fungujúcu od r. 1995, kde si vykonáva trest okolo 250 odsúdených, mužov i žien. Skutočnosť, že oficiálny údaj o kapacite väznice hovorí o 128 miestach, svedčí o stave prehustenosti v talianskych väzniciach. -jb-

Príhovor Svätého Otca pri stretnutí s väzňami v Castrovillari

Drahé sestry a bratia,

prvým gestom mojej pastoračnej návštevy je stretnutie s vami v tomto Ústave výkonu trestu v Castrovillari. Týmto spôsobom by som chcel vyjadriť moju blízkosť ako pápeža, ako aj blízkosť Cirkvi každému mužovi a každej žene, ktorí sa nachádzajú vo väzení, v akejkoľvek časti sveta. Ježiš povedal: «Bol som vo väzení a prišli ste ku mne» (Mt 25,36).

V úvahách o väzňoch sa často zdôrazňuje téma rešpektovania základných ľudských práv a požiadavka primeraných podmienok pre výkon trestu. Tento aspekt politiky väzenskej správy má bezpochyby zásadný charakter a musí sa mu venovať vysoká pozornosť. No táto perspektíva nie je ešte dostatočná, ak ju nesprevádza a nedoplní do úplnosti konkrétne úsilie inštitúcií smerujúce k efektívnemu znovuzačleneniu osoby do spoločnosti (porov. Benedikt XVI., Príhovor účastníkom 17. konferencie riaditeľov väzenských správy Rady Európy, 22. novembra 2012). Ak sa zanedbá tento cieľ, výkon trestu sa degraduje len na úroveň nástroja trestu a spoločenskej sankcie, čo poškodzuje ako jednotlivca, tak aj spoločnosť. Boh toto s nami nerobí. Keď nám Boh odpustí, sprevádza nás a pomáha nám na ceste. Vždy. Aj v malých veciach. Keď sa ideme spovedať, Pán nám hovorí: „Ja ti odpúšťam. Ale teraz poď so mnou.“ A pomáha nám znovu pokračovať v ceste. Nikdy neodsudzuje. Nikdy nezostáva len pri odpustení, ale odpúšťa a zároveň aj sprevádza. Keďže sme krehkí, musíme opäť prísť na spoveď, my všetci. Ale on sa neunaví. Vždy nás vezme za ruku. Toto je láska Boha a my ho musíme napodobňovať! Spoločnosť ho musí napodobňovať. Treba ísť touto cestou.

Na druhej strane, skutočné a plné znovuzaradenie sa človeka nenastáva ako zakončenie čisto ľudského procesu. K tejto ceste patrí aj stretnutie sa s Bohom, schopnosť nechať sa vystaviť pohľadu Boha, ktorý nás miluje. Je ťažšie nechať na sebe spočinúť pohľad Boha, než hľadieť na Boha. Je ťažšie nechať sa navštíviť Bohom než Boha navštíviť, lebo je v nás vždy niečo, čo kladie odpor. Ale on ťa čaká, hľadí na nás, On nás vždy hľadá. Toto je Boh, ktorý nás miluje, ktorý je schopný nám porozumieť a schopný odpustiť nám naše pochybenia. Pán vždy odpúšťa, vždy sprevádza, vždy chápe; na nás zostáva, aby sme sa nechali zahrnúť porozumením, nechali si odpustiť, nechali sa sprevádzať.

Želám každému z vás, nech tento čas nie je strateným časom, ale aby bol pre vás vzácnym časom vyprosovania a obdržania tejto milosti od Boha. Týmto prispejete predovšetkým k zlepšeniu vás samotných, ale zároveň aj k zlepšeniu spoločenstva, lebo, ako v dobrom, tak aj v zlom, naše skutky vplývajú na druhých a na celú ľudskú rodinu.

Osobitnú láskyplnú spomienku venujem v tejto chvíli vašim rodinným príslušníkom, nech vám Pán dá, aby ste ich mohli znovu objať v láske a pokoji.

A nakoniec ešte povzbudenie všetkým tým, ktorí pracujú v tomto ústave: vedúcim, príslušníkom väzenskej stráže, ako aj celému personálu.

Zo srdca vás všetkých žehnám a zverujem vás pod ochranu Panny Márie, našej Matky. A prosím vás, modlite sa za mňa, lebo aj ja mám svoje pochybenia a musím robiť pokánie. Ďakujem.

(Preklad: Zuzana Klimanová)