Stretnutie s Rímskou diecézou: Pápež sníva o Cirkvi ako súcitnej Matke

Vatikán 17. júna - „Cirkev ako Matka schopná objať a prijímať“ – toto je jeden z ukazovateľov navrhnutých pápežom Františkom na otvorení výročného Pastoračného stretnutia Rímskej diecézy v pondelok 16. júna. Tohtoročné stretnutie sa zameriava na otázku rastu miestnej cirkvi, najmä na úlohu spoločenstva a rodiny pri kresťanskej iniciácii. Z kompletne zaplnenej Auly Pavla VI. vo Vatikáne bolo stretnutie prenášané talianskym katolíckym kanálom TV2000. Podujatie otvoril vikár Svätého Otca pre Rímsku diecézu kardinál Agostino Vallini.

Pápež František svoj príhovor kňazom a katechétom Ríma začal poukázaním na pastorálnu aktuálnosť Apoštolskej exhortácie Pavla VI. Evangelii nuntiandi. Naznačil cesty, ktorými treba prejsť v zdieľaní obáv mnohých ľudí, ktorí mu na stretnutiach alebo v listoch rozprávajú o ťarche starostí, ktoré ich drvia a vyvolávajú pochybnosti o kráse života. Za neľudský označil pápež život, keď rodičia odídu ráno do práce od svojich ešte spiacich detí a nájdu ich opäť v posteli večer, keď sa vrátia domov. Tieto deti nazval Svätý Otec osirelými deťmi.

„Táto spoločnosť je spoločnosťou sirôt! Siroty bez pamäti rodiny, pretože - napríklad - starí rodičia sú ďaleko v dome opatrovateľskej služby, nepoznajú ich prítomnosť, nemajú pamäť rodiny. Siroty bez každodennej lásky alebo s nejakým jej prejavom narýchlo: otec je unavený, mama je unavená, idú spať. A ony zostávajú osirelé! Siroty bez dobročinnosti! Potrebujeme zmysel pre dobročinnosť: v rodinách, vo farnostiach, v celej spoločnosti. Ak nie je pocit nezištnosti v rodine, v škole, vo farnosti, bude veľmi ťažké pochopiť, čo je Božia milosť, milosť, ktorá sa nepredáva, nemožno ju kúpiť, že je dar, dar od Boha, je to Boh sám.“

V tomto je zmysel kresťanskej iniciácie, povedal Svätý Otec: viesť k viere znamená ohlasovať, že nie sme sirotami. Táto spoločnosť sa naháňa za pohodlím, za „vecami, ktoré sa potom stávajú idolmi“, zatiaľ čo potrebuje len pohľad na Ježiša, nový pohľad, ktorý sa rodí zo stretnutia s ním. Na tejto ceste premeny, ako poznamenal Svätý Otec, sa vytvára vlastná identita ľudu, ktorý vie vychovávať mladé pokolenie:

„Veľkou výzvou pre Cirkev dneška je, aby sa stala matkou: Matkou! Nie dobre organizovanou mimovládnou organizáciou, s mnohými pastoračnými plánmi... Ale tie nie sú to podstatné, sú pomocou, ale k čomu? K materstvu Cirkvi. Keď Cirkev nie je matkou, stáva sa, nepekne povedané, starou dievkou! Je to tak, lebo nie je plodná!“

„Identita Cirkvi je evanjelizovať, teda získavať deti“ – pokračoval Svätý Otec. Vyzval k modlitbe k Duchu Svätému o milosť plodnosti, aby sme napredovali v konverzii pastoračnej a misijnej. Pripomenul známe slová pápeža Benedikta XVI., že Cirkev nerastie vďaka prozelytizmu, ale pre svoju príťažlivosť, a dodal: „Pre materinskú príťažlivosť. Je to Cirkev „trochu zostarnutá“, ale môže sa omladiť v plodnosti, napriek nebezpečenstvu individualizmu a následnému „úniku z komunitného života“.

„Cirkev mladne, keď je schopná mať viac detí,“ dodal Svätý Otec a ponúkol nasledovný obraz lásky detí k Matke Cirkvi: „Byť v Cirkvi a byť doma s matkou, v matkinom dome.“ V závere príhovoru na výročnom Pastoračnom stretnutí Rímskej diecézy pápež František prezradil ďalší svoj sen o Cirkvi:

„Páči sa mi snívať o Cirkvi, ktorá žije Ježišovo spolucítenie. Súcit znamená spolu trpieť, cítiť to, čo cítia iní, sprevádzať ich v ich pocitoch. Cirkev Matka, ako matka hladí svoje deti so súcitom. Cirkev, ktorá má srdce bez hraníc, ale nielen srdce, ale aj pohľad, nežný pohľad Ježiša, ktorý je často výrečnejší než slová.“ -jk-