Pápež František o náboženskej slobode: Namiesto globálneho konfliktu hodnôt globálna
spolupráca
Vatikán 20. júna - Univerzita LUMSA v Ríme organizuje v dňoch 20.-21. júna medzinárodnú
konferenciu na tému „Náboženská sloboda podľa medzinárodného práva a globálny konflikt
hodnôt“. Jej účastníkov dnes vo Vatikáne prijal Svätý Otec. V príhovore k približne
200 prítomným v Sále konzistória pripomenul, že Katolícka cirkev má bohatú históriu
podpory náboženskej slobody, ktorá vrcholí deklaráciou II. vatikánskeho koncilu s
názvom Dignitatis humanae.
„V skutočnosti, každá ľudská bytosť
je hľadačom pravdy o vlastnom pôvode a o vlastnom určení. Vo svojej mysli a
vo svojom srdci sa jej rodia otázky a myšlienky, ktoré sa nedajú potlačiť či
udusiť, lebo vyvierajú z hĺbky a sú súčasťou prirodzenosti intímnej existencie
osoby“, zdôraznil Svätý Otec. Tieto náboženské otázky o zmysle existencie a jej
vzťahu ku kozmu, k histórii, potrebujú náboženskú slobodu na to, aby mohli byť naplno
vyjadrené.
„Rozum rozpoznáva v náboženskej slobode základné právo človeka,
ktoré odráža jeho najvyššiu dôstojnosť, tú, vďaka ktorej môže hľadať pravdu a priľnúť
k nej, a rozpoznáva v nej nevyhnutnú podmienku k tomu, aby mohol rozvinúť
celý svoj potenciál. Náboženská sloboda nie je len slobodou myslenia
alebo súkromného kultu. Je to sloboda žiť podľa etických princípov vyplývajúcich z
pravdy, ako súkromne tak aj verejne. Toto je veľkou výzvou v globalizovanom
svete, kde oslabené myslenie znižuje aj všeobecnú etickú úroveň a v
mene falošnej koncepcie tolerancie sa nakoniec dospieva k prenasledovaniu
tých, ktorí obraňujú pravdu o človeku a jej etické dôsledky.“
Štátne
ako aj medzinárodné právne inštitúcie, majú podľa Svätého Otca „rozpoznať, garantovať
a chrániť náboženskú slobodu, ktorá je právom vnútorne vlastným prirodzenosti
človeka, jeho dôstojnosti vyplývajúcej z toho, že je slobodný, a je tiež aj
ukazovateľom zdravej demokracie ako aj jedným z hlavných zdrojov legitimity
štátu.“
„Náboženská sloboda uznaná v konštitúciách a zákonoch a premietnutá
do dôsledného konania, napomáha rozvoju vzťahov vzájomného rešpektu
medzi rôznymi vyznaniami ako aj ich zdravej spolupráci so štátom a politickou
spoločnosťou, bez toho, aby došlo k pomiešaniu rolí a bez rivality. Namiesto
globálneho konfliktu hodnôt je takto možná na základe jadra univerzálne zdieľaných
hodnôt globálna spolupráca so zreteľom na všeobecné dobro.
Vo
svetle vymožeností rozumu potvrdených a zdokonalených prostredníctvom zjavenia
a občianskym pokrokom národov sa javí ako nepochopiteľné a znepokojujúce to, že ešte
stále zotrváva diskriminácia a obmedzovanie práv len kvôli príslušnosti a verejnému
vyznávaniu určitej viery. Je neprijateľné, že existuje pravé a skutočné prenasledovanie
kvôli náboženskej príslušnosti! Toto zraňuje rozum, útočí na mier a ponižuje dôstojnosť
človeka.
Dôvodom veľkej bolesti je pre mňa konštatovanie,
že najväčší počet týchto diskriminácií vo svete podstupujú kresťania.
Prenasledovanie zacielené na kresťanov je dnes dokonca silnejšie než
v prvých storočiach Cirkvi a dnes existuje viac kresťanských mučeníkov
než v tej dobe. Toto sa odohráva viac než 1700 rokov po Konštantínovom edikte,
ktorý kresťanom poskytol slobodu verejne vyznávať svoju vieru.“
Svätý
Otec tiež vyjadril nádej, že táto konferencia o náboženskej slobode hlbšie objasní
dôvody, ktoré zaväzujú každú právnu inštitúciu rešpektovať a brániť náboženskú slobodu.
Nakoniec zúčastneným udelil požehnanie. -zk-