Pápež František na slávnosť Božieho Tela: Obnovme si pamäť, aby sme rozoznali pravý
chlieb
Vatikán 19. júna 2014 - Liturgické slávenie dnešnej slávnosti Najsvätejšieho Kristovho
tela a krvi na priestranstve pred Lateránskou bazilikou, ktorému tradične predsedá
pápež, sa začalo o 19. hodine. V homílii Svätý Otec František inšpirovaný príbehom
oslobodenia Izraelitov z Egypta položil otázku, akým pokrmom sa chceme sýtiť. Snívame
azda o chutných jedlách, ale v otroctve? Poukázal na potrebu uzdravenia pamäti, ktoré
je podmienkou správneho rozlišovania medzi pravým a falošným pokrmom.
Plné
znenie homílie: «Pán, tvoj Boh…ťa kŕmil mannou, ktorú si nepoznal» (porov.
Dt 8, 2-3). Tieto slová Deuteronómia sa vzťahujú na históriu Izraela, ktorého Boh
vyviedol z Egypta, z domu otroctva, a štyridsať rokov ho viedol na púšti do zasľúbenej
zeme. Len čo sa vyvolený ľud usadí v krajine, dosiahne určitú autonómiu, istý blahobyt
a hrozí mu, že zabudne na smutné udalosti z minulosti, získané milosti na zásah Boha
a jeho nekonečnú dobrotu. Preto Písmo nabáda pamätať si, pamätať na celú cestu prejdenú
púšťou, v čase hladu a zúfalstva. Výzva je vrátiť sa k základom, k skúsenosti úplnej
závislosti na Bohu, kedy bolo prežitie zverené do jeho rúk, aby človek pochopil, že
«nežije len z chleba, ale z toho, čo vychádza z Pánových úst» (Dt 8,3). Okrem fyzického
hladu človek nesie v sebe ešte iný hlad, hlad, ktorý nemôže byť nasýtený obyčajným
jedlom. Je to hlad po živote, hlad po láske, hlad po večnosti. A znamenie manny –
ako aj celá skúsenosť Exodu – obsahuje v sebe aj túto dimenzii: bol to druh pokrmu,
ktorý uspokojuje túto hlbokú túžbu, ktorá je v človeku. Ježiš nám dáva toto jedlo,
dokonca on sám je živý chlieb, ktorý dáva svetu život (porov. Jn 6,51). Jeho telo
je skutočný pokrm pod spôsobom chleba. Jeho krv je skutočný nápoj pod spôsobom vína.
To nie je len jedlo, ktorým sa nasýti naše telo, ako mannou. Kristovo telo je nový
chlieb, ktorý je schopný dávať život, večný život, pretože podstata tohto chleba je
Láska.
V Eucharistii sa komunikuje Pánova láska k nám. Láska taká veľká, že
nás živí sebou samým. Nesebecká láska, vždy k dispozícii pre každého hladného človeka
vnúdzi, aby regeneroval svoje sily. Zažiť skúsenosť viery znamená nechať sa živiť
Pánom a budovať svoju vlastnú existenciu nie na hmotných dobrách, ale na skutočnosti,
ktorá sa nepomíňa: Božie dary, jeho Slovo a jeho Telo.
Ak sa pozrieme okolo
seba, zistíme, že existuje veľká ponuka pokrmov, ktoré nie sú od Pána, a ktoré zdanlivo
uspokojujú viac. Niektorí sa nasycujú peniazmi, iní úspechmi a márnosťami, iní mocou
a pýchou. Ale pokrm, ktorý nás naozaj živí a nasycuje, je len ten, ktorý nám dáva
Boh! Pokrm, ktorý nám ponúka Pán, je iný ako tie ostatné, a možno sa nám nezdá taký
chutný ako niektoré pochúťky, ktoré nám ponúka svet. Tak snívame o iných jedlách,
ako Židia na púšti, ktorí oplakávali mäso a cibuľu, ktoré jedli v Egypte, ale zabudli,
že tie jedlá jedli pri stole otroctva. V tých chvíľach pokušenia mali pamäť, ale chorú
pamäť, oklieštenú, otrockú, nie slobodnú pamäť.
Každý z nás dnes sa môže pýtať:
A ja? Kde chcem jesť? Pri ktorom stole sa chcem sýtiť? Pri Pánovom stole? Alebo snívam
o chutných jedlách, ale v otroctve? Každý z nás sa dnes môže tiež pýtať: Aká je moja
pamäť? Tá Pánova, čo ma zachraňuje, alebo tá o cesnaku a cibuli otroctva? Akou pamäťou
si nasycujem svoju dušu? Toto je naša úloha: obnoviť si pamäť.
Otec nám hovorí:
«Kŕmil som ťa mannou, ktorú si nepoznal.» Obnovme si pamäť a naučme sa rozpoznať falošný
chlieb, ktorý mámi a kazí, pretože je výsledkom sebectva, sebestačnosti a hriechu.
Čoskoro
v procesii budeme nasledovať Ježiša, skutočne prítomného v Eucharistii. Hostia je
naša manna, prostredníctvom ktorej nám Pán dáva sám seba. Na neho sa obráťme s dôverou:
Ježišu, ochraňuj nás pred pokušeniami svetského pokrmu, ktorý z nás robí otrokov,
je to otrávený pokrm. Očisťuj našu pamäť, aby nezostávala v zajatí sebeckej a svetskej
oklieštenosti, ale aby bola živou spomienkou na tvoju prítomnosť v celej histórii
tvojho ľudu, pamäťou, ktorá sa stáva ‚pamätníkom‘ tvojho výkupného gesta lásky. Amen.
(Preklad:
sr. Jaroslava Kochjarová CJ)
Slávnosť každoročne uzatvára procesia s Najsvätejšou
sviatosťou oltárnou k Bazilike Santa Maria Maggiore, so záverečným eucharistickým
požehnaním Svätého Otca.