Svätá stolica v OSN: Podnikanie nesmie obchádzať ľudské práva
Vatikán 17. júna – „Zodpovednosť za dodržiavanie ľudských
práv predstavuje štandard pre obchodné podniky bez ohľadu na ich oblasť
pôsobenia.“ Odkaz tohto znenia dnes rozoslal vatikánsky Štátny sekretariát cez
sociálnu sieť Twitter. Upozornil tak na obsah dôležitého vystúpenia stáleho pozorovateľa
Svätej stolice pri OSN v Ženeve Mons. Silvana Tomasiho na 26. zasadaní Rady pre ľudské
práva v Ženeve. Vo svojom vystúpení 11. júna na pôde OSN arcibiskup Tomasi poukázal
na sociálnu úlohu a zodpovednosť podnikateľských subjektov za spoločné dobro, pričom
zdôraznil, že táto zodpovednosť sa týka aj nadnárodných korporácií. Formuloval požiadavku
na zavedenie zaväzujúcich prostriedkov na vymedzenie rámca pre nadnárodné korporácie,
aby sa nevyhýbali dodržiavaniu ľudských práv.
„Rovnako Cirkev ako medzinárodné
spoločenstvo zdôrazňujú, že ekonomické podniky musia pracovať pre spoločné dobro.
Aby bola globalizácia čestná voči ľudstvu, musia tieto korporácie dodržiavať štandardy
ľudských práv a musia sa ujať svojho dielu zodpovednosti za spoločné dobro,“
povedal stály pozorovateľ Svätej stolice pri OSN v Ženeve. Konštatoval, že pre
nadnárodné spoločnosti v súčasnosti požiadavka dodržiavania ľudských práv predstavuje
záväzok morálneho charakteru, avšak zatiaľ bez legislatívneho zakotvenia. Zdôraznil,
že to, čo vyplýva priamo z ľudských práv, ktoré majú univerzálny charakter, si žiada
aj zaväzujúci prostriedok: „Zaväzujúci prostriedok by zvýšil morálne štandardy
a zmenil pohľad medzinárodných korporácií na chápanie svojej úlohy a svojich aktivít,“
povedal pred ženevským fóromOSN Mons. Silvano Tomasi.
S konštatovaním,
že na mnohotvárne a komplexné problémy vzťahu podnikania a ľudských práv nejestvujú
jednoduché riešenia, Mons. Tomasi zdôraznil potrebu „inteligentnej zmesi“ regulačných
a motivačných opatrení za týmto cieľom. Vzhľadom na častý fenomén, že nadnárodné korporácie
takticky využívajú výnimočnú pozíciu bez viazanosti na konkrétnu legislatívu štátu,
zástupca Svätej stolice položil otázku, ako možno tieto korporácie primäť, aby si
plnili svoju povinnosť.
Mons. Tomasi pripomenul v tejto súvislosti aj myšlienku
pápeža Benedikta XVI. z encykliky Caritas in veritate, že „synergia medzi
verejnými a súkromnými podnikmi by mohla tvoriť novú rodiacu
sa formu ekonomického podnikania, ktorá dbá o spoločné dobro bez toho, aby sa zriekala
ziskov.“ Pápež Benedikt XVI. v 46. bode svojej sociálnej encykliky
z roku 2009 Caritas in veritate, určenej všetkým ľuďom dobrej vôle, píše nasledovne:
„Keď zoberieme do úvahy témy, týkajúce sa vzťahu medzi podnikaním a etikou, ako
aj vývoj, ktorým výrobný systém prechádza, zdá sa, že doposiaľ používané rozlišovanie
medzi podnikmi zameranými na zisk a neziskovými organizáciami už nie je schopné úplne
zachytiť skutočnosť ani účinne usmerňovať budúcnosť. V posledných desaťročiach nadobúda
význam rozsiahla oblasť, ležiaca medzi oboma typológiami podniku. Tvoria ju tradičné
podniky, ktoré však podpisujú dohody o pomoci zaostalým krajinám; nadácie, ktoré sú
vyjadrením jednotlivých podnikov; podnikateľské skupiny, zamerané na sociálne ciele;
rozmanitý svet subjektov takzvanej občianskej ekonomiky a ekonomiky spoločenstva.
Nejde len o «tretí sektor», ale o novú rozsiahlu skutočnosť, spájajúcu verejný a súkromný
sektor. Nevylučuje zisk, ale považuje ho za nástroj na uskutočňovanie humanitárnych
a sociálnych cieľov. Skutočnosť, či tieto podniky rozdeľujú, alebo nerozdeľujú zisky,
či prijímajú jednu, alebo druhú právnu formu, je druhotná vzhľadom na ich ochotu chápať
zisk ako nástroj na dosiahnutie cieľov humanizácie trhu a spoločnosti. Treba si len
priať, aby tieto nové formy podnikania našli vo všetkých štátoch aj primeranú právnu
a daňovú konfiguráciu. Bez toho, že by niečo uberali z ekonomickej a sociálnej dôležitosti
a užitočnosti tradičných foriem podnikania, tieto nové formy podnikania umožňujú rozvoj
systému smerom k jasnejšiemu a účinnejšiemu prijatiu povinností zo strany jednotlivých
ekonomických subjektov.“ (Caritas in veritate, 46) -jb-