Svätá stolica v OSN: Podnikanie nesmie obchádzať ľudské práva

Vatikán 17. júna – „Zodpovednosť za dodržiavanie ľudských práv predstavuje štandard pre obchodné podniky bez ohľadu na ich oblasť pôsobenia.“ Odkaz tohto znenia dnes rozoslal vatikánsky Štátny sekretariát cez sociálnu sieť Twitter. Upozornil tak na obsah dôležitého vystúpenia stáleho pozorovateľa Svätej stolice pri OSN v Ženeve Mons. Silvana Tomasiho na 26. zasadaní Rady pre ľudské práva v Ženeve. Vo svojom vystúpení 11. júna na pôde OSN arcibiskup Tomasi poukázal na sociálnu úlohu a zodpovednosť podnikateľských subjektov za spoločné dobro, pričom zdôraznil, že táto zodpovednosť sa týka aj nadnárodných korporácií. Formuloval požiadavku na zavedenie zaväzujúcich prostriedkov na vymedzenie rámca pre nadnárodné korporácie, aby sa nevyhýbali dodržiavaniu ľudských práv.

„Rovnako Cirkev ako medzinárodné spoločenstvo zdôrazňujú, že ekonomické podniky musia pracovať pre spoločné dobro. Aby bola globalizácia čestná voči ľudstvu, musia tieto korporácie dodržiavať štandardy ľudských práv a musia sa ujať svojho dielu zodpovednosti za spoločné dobro,“ povedal stály pozorovateľ Svätej stolice pri OSN v Ženeve. Konštatoval, že pre nadnárodné spoločnosti v súčasnosti požiadavka dodržiavania ľudských práv predstavuje záväzok morálneho charakteru, avšak zatiaľ bez legislatívneho zakotvenia. Zdôraznil, že to, čo vyplýva priamo z ľudských práv, ktoré majú univerzálny charakter, si žiada aj zaväzujúci prostriedok: „Zaväzujúci prostriedok by zvýšil morálne štandardy a zmenil pohľad medzinárodných korporácií na chápanie svojej úlohy a svojich aktivít,“ povedal pred ženevským fórom OSN Mons. Silvano Tomasi.

S konštatovaním, že na mnohotvárne a komplexné problémy vzťahu podnikania a ľudských práv nejestvujú jednoduché riešenia, Mons. Tomasi zdôraznil potrebu „inteligentnej zmesi“ regulačných a motivačných opatrení za týmto cieľom. Vzhľadom na častý fenomén, že nadnárodné korporácie takticky využívajú výnimočnú pozíciu bez viazanosti na konkrétnu legislatívu štátu, zástupca Svätej stolice položil otázku, ako možno tieto korporácie primäť, aby si plnili svoju povinnosť.

Mons. Tomasi pripomenul v tejto súvislosti aj myšlienku pápeža Benedikta XVI. z encykliky Caritas in veritate, že „synergia medzi verejnými a súkromnými podnikmi by mohla tvoriť novú rodiacu sa formu ekonomického podnikania, ktorá dbá o spoločné dobro bez toho, aby sa zriekala ziskov.“
Pápež Benedikt XVI. v 46. bode svojej sociálnej encykliky z roku 2009 Caritas in veritate, určenej všetkým ľuďom dobrej vôle, píše nasledovne: „Keď zoberieme do úvahy témy, týkajúce sa vzťahu medzi podnikaním a etikou, ako aj vývoj, ktorým výrobný systém prechádza, zdá sa, že doposiaľ používané rozlišovanie medzi podnikmi zameranými na zisk a neziskovými organizáciami už nie je schopné úplne zachytiť skutočnosť ani účinne usmerňovať budúcnosť. V posledných desaťročiach nadobúda význam rozsiahla oblasť, ležiaca medzi oboma typológiami podniku. Tvoria ju tradičné podniky, ktoré však podpisujú dohody o pomoci zaostalým krajinám; nadácie, ktoré sú vyjadrením jednotlivých podnikov; podnikateľské skupiny, zamerané na sociálne ciele; rozmanitý svet subjektov takzvanej občianskej ekonomiky a ekonomiky spoločenstva. Nejde len o «tretí sektor», ale o novú rozsiahlu skutočnosť, spájajúcu verejný a súkromný sektor. Nevylučuje zisk, ale považuje ho za nástroj na uskutočňovanie humanitárnych a sociálnych cieľov. Skutočnosť, či tieto podniky rozdeľujú, alebo nerozdeľujú zisky, či prijímajú jednu, alebo druhú právnu formu, je druhotná vzhľadom na ich ochotu chápať zisk ako nástroj na dosiahnutie cieľov humanizácie trhu a spoločnosti. Treba si len priať, aby tieto nové formy podnikania našli vo všetkých štátoch aj primeranú právnu a daňovú konfiguráciu. Bez toho, že by niečo uberali z ekonomickej a sociálnej dôležitosti a užitočnosti tradičných foriem podnikania, tieto nové formy podnikania umožňujú rozvoj systému smerom k jasnejšiemu a účinnejšiemu prijatiu povinností zo strany jednotlivých ekonomických subjektov.“ (Caritas in veritate, 46) -jb-