Páter Lombardi hodnotí modlitbové stretnutie za pokoj

Vatikán 9. júna 2014 - Páter Federico Lombardi ako riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas zhodnotil včerajšie modlitbové stretnutie vo Vatikánskych záhradách, na ktorom sa okrem pápeža Františka, izraelského prezidenta Šimona Peresa a palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása zúčastnil aj ekumenický patriarcha Konštantínopolu Bartolomej I. Modlitby sa zúčastnili delegácie zástupcov troch monoteistických náboženstiev: židovstva, kresťanstva a islamu. Páter Lombardi k odkazu tohto historického stretnutia uviedol:

„Pápež František v zhode s ostatnými účastníkmi tohto stretnutia chcel dať veľmi silné znamenie volania k Bohu, otvorenia sa, čiže väčšieho a všestrannejšieho horizontu úsilia o pokoj. A ako poznamenal páter kustód Pizzaballa pred dvoma dňami, možno mier nenastúpi okamžite v tom zmysle, že by sa situácia na Blízkom východe zmenila zo dňa na deň, ale celkom iste ľudia dobrej vôle a ľudia, ktorí veria v Boha, dali nový a silný príspevok, keď sa zo všetkých svojich síl obrátili na Pána o pomoc jeho milosti, o dar pokoja – ktorý je, ako veríme, darom – a o schopnosť sŕdc obrátiť sa a zaujať iný postoj. Pápež neustále hovorí o kultúre stretnutia a včerajšie stretnutie bolo ozajstným stretnutím osôb v znamení viery.“

Okrem slov boli počas včerajšieho stretnutia výrečné aj gestá...

„Iste. Boli to stisky rúk, ale aj objatia, úprimné. Okrem toho zasadenie olivovníka, čo je klasickým gestom vo chvíľach, keď ide o snahu budovať mier. Povedal by som, že objatia sa javili ako veľmi úprimné. Najmä to, ktoré dojalo, ktoré bolo veľmi žiadané a očakávané. Bolo to objatie medzi oboma prezidentmi, ktoré bolo momentom ‚oslobodenia‘ protagonistov, ľudí, ktorí úprimne chcú mier, ale majú problémy nájsť k nemu cestu. Takže táto nostalgická túžba po mieri, a tiež táto dobrá vôľa bola vyjadrená včerajšími objatiami.“

Dnes ráno novinári opakujú vyjadrenie pápeža, aby sme mali „odvahu k pokoju“...

„Stretnutie samo osebe bolo aktom odvahy, pretože plachý realizmus má sklon nechať sa odradiť tvárou v tvár toľkým neúspechom, ktoré stretávame na ceste k pokoju. Ale veriaci človek – ako to mnohorakým spôsobom vyjadrili aj biblické citáty, ktoré zazneli včera večer – je tým, kto neustále upiera svoj zrak k Bohu a odtiaľ čerpá odvahu, ktorú potrebuje. Pápež často hovorí o prekvapeniach v dejinách, ktoré môžu prísť od Pánovho Ducha, ktorý prenikavo pôsobí. Pre nás kresťanských veriacich boli včera Turíce, čas zostúpenia Ducha Svätého, ktorý obnovuje stvorenie. Teda my veríme, že je vždy možné niečo nové, a o to prosíme Boha a snažíme sa aj my vydať na cestu, s celou svojou silou.“

Aký význam mala prítomnosť Bartolomeja I. na tomto stretnutí?

„Bartolomej bol znamením kresťanského ekumenizmu. Nakoniec nesmieme zabúdať, že včerajší večer bol v istom zmysle skutočným ukončením cesty do Svätej zeme, ktorej protagonistom spolu s pápežom bol Bartolomej, keďže príležitosťou a dôvodom stretnutia vo Svätej zemi bolo pripomenutie si objatia medzi Pavlom VI. a Atenagorom. Takže Bartolomejova prítomnosť vyjadrila to, že to platí pre všetkých kresťanov, pre všetky kresťanské denominácie, vrátane Jeruzalema a Svätej zeme, a teda že všetci kresťania na svete sa zjednocujú v tejto túžbe a v tejto modlitbe za mier. Nielen pápež František so svojou charizmou, nie sú to len katolíci, ale všetci kresťania, ktorí sú spojení so všetkými veriacim židmi a moslimami v snahe o pokoj v tomto regióne, ktorý je tak dôležitý pre každého. Z tohto dôvodu bola dôležitá včera večer aj prítomnosť gréckopravoslávneho patriarchu Jeruzalema Teofila, ktorý má čelnú úlohu ako „primus“ v rámci kresťanskej komunity v Jeruzaleme, ako aj latinského patriarchu Twala.“ -jk-