Modlitba prezidentov vo Vatikáne gestom zmierenia medzi Izraelom a Palestínou

Pri modlitbe za pokoj vo Svätej zemi a na Blízkom východe sa v nedeľu 8. júna vo večerných hodinách stretli vo Vatikáne prezidenti Izraela a Palestíny Šimon Peres a Mahmúd Abbás spolu s ich hostiteľom pápežom Františkom. Slová a gestá pokoja, vrátane vzájomného objatia izraelského a palestínskeho prezidenta v pápežovej prítomnosti, zachytili médiá ako historický moment. Tri približne 20-členné delegácie v pokojnej atmosfére zelene Vatikánskych záhrad spoločne prežívali momenty duchovného sústredenia a vzývania Boha o dar pokoja. Kresťania na stretnutí vystupovali v ekumenickej jednote, čo jasne vyjadrila prítomnosť konštantinopolského patriarchu Bartolomeja I., ktorý rovnako prišiel na pozvanie pápeža Františka. Ako symboly zostávajú nielen miesto stretnutia a mladý olivovník, ktorý účastníci zasadili, ale aj dátum: Nedeľa zoslania Ducha Svätého.

Stretnutie, prenášané televíziou v priamom prenose, sa začalo privítaním hostí v Dome svätej Marty. Hlavní aktéri sa spoločným mikrobusom presunuli na miesto modlitby v zákutí Vatikánskych záhrad, kde ich už na trávniku trojuholníkového tvaru, medzi impozantnými stenami zelene smerujúcimi pohľad ku kupole Baziliky sv. Petra, očakávali členovia delegácií. Scénu dotvárala prítomnosť hudobného telesa zloženého z umelcov prislúchajúcich k trom náboženstvám: židovskému, kresťanskému a moslimskému. Modlitbu, ktorá sa začala o 19. hodine za zvuku orchestra, viedli náboženskí predstavitelia každého z náboženstiev. Poradie jednotlivých blokov odrážalo historický zrod každého spoločenstva viery. Židovská časť zaznela v hebrejčine, kresťanská v angličtine, taliančine a arabčine, a napokon moslimská časť v arabčine. Modlitby zostavené z čítaní z náboženských textov, momentov ticha a hudobných vstupov, vyjadrovali vďaku za dar stvorenia, odprosenie a ochotu k zmiereniu, a napokon prosby za pokoj. Hudobné vstupy prepojili modlitby troch spoločenstiev viery do jednoty.

„Pokoj medzi národmi“ – opakovane zaznievalo v modlitbách židov, kresťanov i moslimov. „Pokoj Svätej zemi“ – rovnakú túžbu následne vyslovili vo svojich príhovoroch pápež i obaja prezidenti.

Ako prvý sa prihovoril Svätý Otec František. Vyzdvihol prítomnosť prezidentov ako „znamenie bratstva“ a „prejav dôvery v Boha“, ktorý nás vedie svojimi cestami. Ako povedal, svet, ktorý sme zdedili po našich predkoch, máme odovzdať našim potomkom: „Synom, ktorí sú unavení a vysilení konfliktami a túžia zahliadnuť svitanie pokoja. Deťom, ktoré nás prosia, aby sme zborili múry nepriateľstva a vydali sa cestou dialógu a pokoja, aby zvíťazila láska a priateľstvo.“
Po pripomenutí mnohých nevinných obetí vojen a násilia pápež poznamenal, že spomienka na nich by nás mala povzbudiť k odvahe. Ísť cestou pokoja, to chce odvahu, oveľa viac odvahy ako ísť cestou vojny, povedal a dodal: „História nás učí, že samotné naše úsilie nestačí.“ Svoj príhovor, ktorý predniesol po taliansky, ukončil vrúcnym vzývaním Boha, ktorý je Pánom pokoja: „Pane pomôž nám! Daruj nám pokoj, nauč nás pokoju, veď nás k pokoju. Otvor naše oči a naše srdcia a daj nám odvahu povedať: Už nikdy viac vojnu...“

Izraelský prezident Šimon Peres následne vo svojom príhovore, prednesenom v hebrejčine a angličtine, označil pápeža Františka za budovateľa mostov priateľstva a zdôraznil, že všetci sa musia zapojiť do budovania pokoja, a to aj za cenu obetí a kompromisov, napredovať po tejto ceste, aj keď sa zdá dlhá, aby rodičia zabezpečili pokoj svojim deťom, lebo je to ich svätá povinnosť. „Dva národy – Izraelčania a Palestínčania – vrúcne túžia po pokoji. Slzy matiek nad svojimi deťmi sa stále vrývajú do našich sŕdc. Musíme ukončiť tento plač, násilie, konflikty.“

Volaním po pravde, mieri a spravodlivosti v Palestíne bol príhovor prezidenta Mahmúda Abbása. V arabčine vyslovil túžbu po dôstojnom živote v prosperujúcej budúcnosti suverénneho a nezávislého štátu pre palestínsky ľud, moslimov, kresťanov i samaritánov. Prezident Abbás spomenul slová sv. Jána Pavla II., že „ak zavládne pokoj v Jeruzaleme, bude mier na celom svete“: „Preto ťa, Pane, prosíme za mier vo Svätej zemi, Palestíne a Jeruzaleme. Prosíme, aby boli Palestína a Jeruzalem miestom bezpečným pre všetkých veriacich, miestom modlitby a uctievania pre stúpencov troch monoteistických náboženstiev“– znela modlitba palestínskeho prezidenta, ktorou ukončil svoj príhovor.

Podujatie s názvom „Vzývanie pokoja“, pri ktorom úlohu moderátora a tlmočníka zohral kustód Svätej zeme, františkánsky páter Pierbattista Pizzaballa, sa uzavrelo krátkym súkromným stretnutím jeho hlavných protagonistov bez prítomnosti médií. Na modlitbovom podujatí boli prítomní okrem mnohých iných osobností aj latinský patriarcha Jeruzalema Fouad Twal a gréckopravoslávny patriarcha Jeruzalema Teofilos III. Modlitba za pokoj, na ktorú pozval pápež František izraelského a palestínskeho prezidenta vo chvíli, keď sa počas svojej nedávnej apoštolskej cesty nachádzal v Betleheme, sa takto stala symbolickým vyvrcholením návštevy pápeža Františka vo Svätej zemi.

Páter Federico Lombardi, hovorca Svätej stolice, na margo významu stretnutia poznamenáva, že je v prvom rade silným dôkazom dobrej vôle a spoločného úsilia o pokoj:

„Pápež František v zhode s ostatnými účastníkmi tohto stretnutia chcel dať veľmi silné znamenie volania k Bohu, otvorenia sa, čiže väčšieho a všestrannejšieho horizontu úsilia o pokoj. A ako poznamenal páter kustód Pizzaballa pred dvoma dňami, možno mier nenastúpi okamžite v tom zmysle, že by sa situácia na Blízkom východe zmenila zo dňa na deň, ale celkom iste ľudia dobrej vôle a ľudia, ktorí veria v Boha, dali nový a silný príspevok, keď sa zo všetkých svojich síl obrátili na Pána o pomoc jeho milosti, o dar pokoja – ktorý je, ako veríme, darom – a o schopnosť sŕdc obrátiť sa a zaujať iný postoj. Pápež neustále hovorí o kultúre stretnutia a včerajšie stretnutie bolo ozajstným stretnutím osôb v znamení viery.“ -jk, jb-