Ranná homília určená kňazom: Pamätáš na svoju prvotnú lásku k Ježišovi?

„Ako sa darí prvej láske?“ To znamená: som do teba zamilovaný tak, ako v prvý deň? Som s tebou šťastný alebo ťa ignorujem? To sú univerzálne otázky, ktoré si podľa pápeža Františka treba klásť často. A neplatí to len pre manželské páry, ale aj pre kňazov, biskupov. Treba si ich klásť pred Ježišom, pretože je to on, ktorý sa nás pýta tak, ako to urobil aj v Petrovom prípade: «Šimon, syn Jánov, miluješ ma?» Pápež František v piatok 6. júna 2014 v kaplnke Domu sv. Marty v rannej homílii nadviazal na dialóg z Jánovho evanjelia (Jn 21,15-19), v ktorom sa Kristus trikrát pýta prvého z apoštolov, či ho miluje viac, než ostatní. Ako poznamenal, bol to spôsob, ako priviesť Petra späť k „prvotnej láske“:

„Toto je otázka, ktorú kladiem sebe, mojim bratom biskupom a kňazom: ako to vyzerá s láskou dnes? S tou, ktorou je Ježiš? Je taká, ako tá prvá? Som zamilovaný tak, ako v prvý deň? Alebo ma práca a starosti nútia hľadieť na iné veci a na lásku tak trochu zabúdam? Nuž, manželia sa hádajú, a to je normálne. Keď však lásky niet, aj bez hádky sa vzťah pretŕha.“

„Nikdy nezabudnime na prvú lásku, nikdy“, hovorí Svätý Otec a upozorňuje na ďalšie tri aspekty, na ktoré hodno pamätať v dialogickom vzťahu kňaza s Ježišom. Treba byť predovšetkým pastierom, tak ako Ježiš naliehal na Petra: «Pas moje ovce». Štúdium a túžba byť intelektuálom, to nasleduje až po tom:

„Pas! S teológiou, s filozofiou, s patrológiou, s tým, čo študuješ, ale pas. Buď pastierom! Lebo Pán nás povolal pre toto. A biskup vkladá svoje ruky na našu hlavu preto, aby sme boli pastiermi. Je to druhá otázka. Tou prvou je: ‚Ako to vyzerá s tvojou prvou láskou?‛ Toto je druhá: ‚Som pastier alebo som zamestnanec tejto neziskovky, ktorá sa volá Cirkev?‛ Je tu rozdiel. Som pastierom? To je otázka, ktorú si musím klásť. Musia si ju klásť biskupi, a aj kňazi, všetci. Pas! Len tak ďalej!“

Podľa Svätého Otca, pre pastiera zasväteného Ježišovi niet „slávy“ ani „velebnosti“. „Nie, bratku, končí sa to najbežnejším spôsobom, a častokrát aj tým najpokornejším: na lôžku, musia ťa kŕmiť, musia ťa obliecť... Neužitočný, chorý... Naším určením je „skončiť tak, ako skončil On: láska, ktorá umiera ako pšeničné zrnko, a tak sa neskôr dostaví ovocie; no ja ho neuvidím“, povedal Svätý Otec.

Nakoniec je tu štvrtý aspekt. Podľa Svätého Otca je to to najsilnejšie slovo, ktorým Ježiš uzatvára svoj dialóg s Petrom: «Nasleduj ma!»: „Ak sme stratili orientáciu alebo nevieme ako odpovedať na lásku, ak nevieme odpovedať na požiadavku byť pastiermi, ak nám chýba odpoveď alebo istota v tom, že Pán nás nenechá samých ani v tých najhorších chvíľach života, v chorobe, On nám hovorí:«Nasleduj ma!». A toto je naša istota. V Ježišových šľapajach. Touto cestou. «Nasleduj ma!».“

Kiež všetkým nám kňazom a biskupom Pán dáva „milosť vždy nachádzať alebo pamätať si prvotnú lásku, to, aby sme boli pastiermi, to, aby sme sa nehanbili skončiť pokorení na lôžku alebo aj prísť o myseľ. A nech nám vždy dá milosť kráčať za Ježišom, v jeho stopách. Nech nám dá milosť nasledovať ho,“ uzavrel svoju homíliu pápež František. -zk-