Ranná homília: Kresťan počíta s ťažkosťami, jeho radosť je v nádeji

Vatikán 30. mája 2014 - „Váš smútok sa premení na radosť.“ Tento Ježišov prísľub učeníkom z dnešného evanjelia (Jn 16,20-23) bol centrom rannej homílie pápeža Františka v Dome sv. Marty. Homília Svätého Otca bola akoby hymnom na kresťanskú radosť, ktorá sa podľa neho nedá kúpiť, ale len prijať ako dar od Pána. Radosť kresťanov je podľa slov Svätého Otca „radosťou v nádeji“.

Svätý Pavol „bol veľmi odvážny, pretože mal silu od Pána“, konštatoval pápež František a vzápätí dodal, že určite aj apoštol národov mal niekedy strach. Všetkým nám sa v živote pritrafí báť sa, dodal Svätý Otec. A prichádza nám otázka, „či by nebolo lepšie znížiť trochu úroveň a nesprávať sa až tak kresťansky, ale hľadať nejaký kompromis so svetom.“ Pavol však vedel, že to, čo robí, sa nepáči ani židom, ani pohanom, no nezastavuje sa preto, a tak musí znášať problémy a prenasledovanie. Ako povedal Svätý Otec, toto nás vedie k premýšľaniu o našich strachoch a našich obavách. Aj Ježiš mal v Getsemanskej záhrade strach, prežíval úzkosť. A vo svojom prejave pri rozlúčke svojim učeníkom jasne hovorí, že svet sa bude tešiť z ich utrpenia, ako sa to aj stane prvým mučeníkom v Koloseu, dodal Svätý Otec a pokračoval:

„A my si musíme povedať pravdu: nie celý kresťanský život je sviatkom. Nie celý! Sú tu aj momenty plaču, mnohokrát sa plače. Vtedy, keď si chorý, keď máš v rodine problém so synom, dcérou, manželkou, manželom, vtedy, keď vidíš, že plat na konci mesiaca neprichádza a ty máš choré dieťa, keď vidíš, že nevládzeš splácať pôžičku na bývanie, a tak musíte ísť preč... Koľko len máme problémov! Ale Ježiš hovorí: «Nebojte sa!» Áno, budete smútiť, plakať a aj ľudia sa budú radovať, tí, ktorí sú proti tebe.“

Ale je tu aj ďalší druh smútku: smútok, ktorý prichádza vtedy, keď ideme nedobrou cestou. Keď si, jednoducho povedané, „kupujeme“ radosť a veselosť, tú, ktorá je zo sveta, z hriechu, no nakoniec je v nás prázdno, je v nás smútok. A toto je podľa Svätého Otca smútok zo zlej veselosti. Kresťanská radosť je naopak „radosťou v nádeji, ktorá prichádza“:

„Vo chvíli skúšky ju však nevidíme. Je to radosť, ktorá sa očisťuje skúškami, aj každodennými skúškami: «Váš smútok sa premení na radosť». Je ťažké povedať chorému alebo chorej, ktorých ideš navštíviť a ktorí veľmi trpia: ‚Odvahu! Odvahu! Zajtra budeš mať radosť!‛ - Toto nemôžeme povedať! Musíme im to dať pocítiť tak, ako to dával pocítiť Ježiš. Aj my, keď sme v tme, keď nič nevidíme, povedzme: ‚Ja viem, Pane, že tento smútok sa premení na radosť. Neviem ako, ale viem, že to tak je!‛ - Úkon viery v Pána. Úkon viery!“

Ako pokračoval pápež František, na pochopenie smútku, ktorý sa premení na radosť Ježiš používa príklad ženy, ktorá rodí. Je pravda, že pri pôrode žena veľmi trpí, ale potom, keď už má pri sebe dieťa, zabúda na to. Teda to, čo zostáva, je „Ježišova radosť, radosť, ktorá je očistená“. Toto je tá radosť, ktorá zostáva. Taká, ktorá v niektorých momentoch života zostáva skrytá, ktorú v ťažkých chvíľach necítiť, ale ktorá prichádza potom. Je to radosť v
nádeji. „Toto je teda dnešné posolstvo Cirkvi: Nebojte sa!“

„V utrpení treba byť odvážnym a treba myslieť na to, že potom príde Pán, potom príde radosť, že po tme príde slnko. Nech nám všetkým Pán dá túto radosť v nádeji. A znakom toho, že máme túto radosť v nádeji, je pokoj. Koľkí chorí, ktorí sú už na konci života, s bolesťami, majú tento pokoj v duši... Toto je semienko radosti, toto je radosť v nádeji, pokoj. A ty? Máš pokoj v duši vo chvíľach tmy, v momentoch ťažkostí, prenasledovania, vtedy, keď sa všetci tešia z tvojho nešťastia? Máš pokoj? Ak máš pokoj, máš semienko tej radosti, ktorá príde neskôr. Nech nám Pán dá pochopiť tieto veci“, zakončil Svätý Otec. -zk-