Vatikán 27. mája - V bilancii historickej cesty pápeža Františka do Svätej zeme páter
Federico Lombardi, riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice hovorí o neuveriteľnom
počte významných momentov a gest, ktoré boli koncentrované do tak krátkeho času a
ktoré nás teraz pozývajú k pokojnej reflexii, aby sme si ich nanovo uvedomili a prijali
za svoje. Poznamenáva, že je dôležité prebrať si ich jednotlivo, pretože ak sa nám
zlejú dohromady, s veľkou pravdepodobnosťou sa nám z nich mnohé aspekty stratia.
„Bol
tam samozrejmeekumenický aspekt stretnutiaspatriarchomBartolomejom, ktoré do istej
miery vytvorilo príležitosť k tejto ceste. Avšak
rovnako rozmer vzťahovsožidovskýmamoslimskýmsvetom, ako ajtematika
klímy pokoja, ktorú musíme budovať, boliveľké
témy, nad ktorými je potrebnédlho uvažovať, aby sme pochopili
ichbohatstvo. Povedalby som, žesmesi uvedomili, žeuplynulo 50rokov od onoho prvého stretnutia, medzi PavlomVI.aAtenagorom.Zekumenickéhopohľadu neprešli márne, najmäpokiaľ ide
ovzťahyspravoslávím, ale
aj sovšetkýmikresťanskýmidenomináciami.
Samozrejme slávenie spoločnej modlitby v BazilikeSvätého hrobubolo z duchovnéhohľadiskaobzvlášťintenzívne. Ďalším mimoriadne silným momentomzduchovného hľadiska, čo sa týkapápežovejpútedoSvätejzeme, bola
záverečná svätá omša vo Večeradle. Miestoobrovskejinšpirácie,
miestoEucharistie, miestoTuríc,
zostúpeniaDucha Svätého...Takže nesmieme nechať
zapadnúťanitentookamihatentoduchovnýrozmer, ktorýpápež napriek veľmi koncentrovanému času prežíval veľmihlboko.“
Na margo tlačovej konferencie počas spiatočného
letu, na ktorej sa opäť prejavila pápežova sloboda, ktorý nemá strach z nijakej otázky,
páter Lombardi poznamenal:
„Bol som ňou naozajohromený.
Nielenže sanebojí, alechcebyťkdispozíciia postaviť
sa k akejkoľvek otázke. Snažilsomsa, ako pri ceste zRia, tak ajteraz, azda ohraničiť, určiťčasapočetotázok, aleboorientovať
ich viacna samotnú cestu. Pápežnie. Výslovnechcelúplnú otvorenosť,
totálnudisponibilituodpovedaťnaakúkoľvek otázku, ktorá mu bude položená. Chcel
tiež pokračovaťa dať k dispozíciiveľačasu,aboli to skutočne ibanevyhnutnélimity dané nie príliš dlhou cestou zoSvätejzemedoRíma, ktoré potomobmedziličas, ktorýby on
bol býval eštepredĺžil.“
Páter Lombardi ďalej
vysvetlil kontext k jednej z otázok, na ktorú pápež František odpovedal novinárom,
ktorá sa týkala štatútu Jeruzalema. P. Lombardi poukázal na víziu Katolíckej cirkvi
na túto otázku:
„Áno, toto jedôležitýbod, pretože padlaotázkanatúto tému, vktorejdal pápežjasnenajavo, žeproblém z hľadiska,
povedzme, politického, územnázvrchovanosťnadmestom, či by malobyťhlavným mestom jedného štátu alebodvoch,
akéby malibyťhranice, nie
jekompetenciouSvätej stolice, ale musíbyťriešenýbilaterálnymirokovaniamimedzizúčastnenýmistranami, medziIzraelčanmi aPalestínčanmi, amusítiežbraťdo úvahyrezolúcieOSN. Takžetentoaspektnie
je v kompetenciipápeža čiSvätej stolice.
AleSvätá stolicauždávnoformulovala svojupozíciuvočištatútupredovšetkýmSvätého mesta, môžemepovedať.
TakžeSvätú stolicuzaujímanáboženskádimenziamesta, najmä ‚Starého mesta‘,kde sa nachádzajú posvätné miesta, ktoré sa vzťahujú
ako na kresťanov, takaj na židovamoslimov nacelomsvete.
Takžepretento historický a posvätný JeruzalemSvätá stolicachce, aby sa ho nikto nedomáhal výhradnepreseba, pretožejetodedičstvo, ktorépatrícelémusvetu, apretožesväté miestanie súmúzeamiapamiatkami,ale musiabyť aj miestami, kde môžuspoločenstvá veriacichžiťsvoju vieru.
ZtohtodôvoduSvätá stolicatradičnehovorí omedzinárodnegarantovanom
osobitnomštatúte, ktorýby moholzabezpečiťhistorický, materiálnyaduchovný
charakter posvätnýchmiest. Rovnako ako
aj voľnýprístuppre obyvateľovapútnikov, čiideo miestnych ľudí
alebopochádzajúcichz rôznychčastísveta.“ -jk-