Svätý Otec si v Jeruzaleme uctil obete holokaustu a odsúdil terorizmus

Vatikán/Jeruzalem 26. mája - Po ukončení návštevy Západného múru sa Svätý Otec v automobile presunul na Herzlov vrch, kde si za prítomnosti izraelského prezidenta a premiéra uctil izraelský národný cintorín a hrob Theodora Herzla, zakladateľa sionistického hnutia. Za asistencie izraelského chlapca a dievčaťa položil na pomník veniec v žlto-bielych farbách. Následne sa pristavil aj pri neďalekom pamätníku obetí terorizmu. Pamätník pozostáva zo steny pokrytej tabuľkami s menami osôb zavraždených protižidovskými extrémistami. Svätý Otec vyslovil nasledovné slová po španielsky:

„S veľkou pokorou chcem povedať, že terorizmus je zlo! Je zlým vo svojom pôvode a je zlým vo svojich výsledkoch. Je zlom, lebo sa rodí z nenávisti, je zlom vo svojich výsledkoch, lebo nestavia, ale ničí! Nech všetci ľudia pochopia, že cesta terorizmu nepomáha! Cesta terorizmu je vo svojej podstate zločinná! Modlím sa za všetky tieto obete a za všetky obete terorizmu vo svete. Prosím vás, už nie viac terorizmus! Je to cesta bez východiska!“

Len 800 metrov od Herzlovho pomníka sa nachádza pamätník obetí holokaustu Yad Vashem, kam sa Svätý Otec v sprievode premiéra Netanyahua a prezidenta Peresa presunul krátko po desiatej hodine miestneho času. Privítalo ho vedenie pamätného múzea spolu s rabínom, ktorý je predsedom Rady Yad Vashem. Pamätná ceremónia sa začala prednesom zhudobnenej básne o holokauste. Následne Svätý Otec zapálil plameň a uctil si pamätník obetí holokaustu, kde sa nachádza popol obetí prinesený z rôznych koncentračných táborov. Opäť za pomoci chlapca a dievčaťa položil veniec kvetov na pamätnú tabuľu a zotrval niekoľko minút v tichej modlitbe. Nasledovalo čítanie posledného listu jednej z obetí holokaustu v Rumunsku, ktorý napísala svojej rodine.

V rámci dojemného programu odznela aj hebrejská pieseň oplakávajúca šesť miliónov obetí holokaustu. Po nej bolo Svätému Otcovi predstavených niekoľko osôb, ktoré prežili hrôzy koncentračných táborov. Pápež každého z nich osobne pozdravil a pobozkal mu ruku. Riaditeľ pamätného centra v krátkosti predstavil múzeum a tragédiu obetí holokaustu. Následne Svätý Otec predniesol svoj príhovor. Prednášal ho v pomalom, meditatívnom tempe. Nasleduje jeho plné znenie:

Príhovor pápeža Františka v pamätníku obetí holokaustu Yad Vashem

«Adam, kde si?» (porov. Gn 3,9).
Kde si, človek? Kam si sa schoval?
Na tomto mieste, v pamätníku Shoah, počujeme ozvenu tejto Božej otázky: «Adam, kde si?».
V tejto otázke je celá bolesť Otca, ktorý prišiel o syna.
Otec vedel o riziku slobody, predvídal, že syn by sa mohol stratiť... avšak asi ani Otec si nemohol predstaviť až taký úpadok, až také peklo!
Ten výkrik: «Kde si?», tu, pred touto nesmiernou tragédiou Holokaustu, zaznieva ako hlas, ktorý sa stráca v bezodnej priepasti...

Človek, kto si? Nespoznávam ťa.
Kto si, človeče? Kým si sa stal?
Akej hrôzy si bol schopný?
Akým činom si klesol tak hlboko?
To nie je prach zeme, z ktorej si vzatý. Prach zeme je dobrá vec, dielo mojich rúk.
To nie je dych života, ktorý som vdýchol do tvojich nozdier. To vdýchnutie pochádza odo mňa a je veľmi dobré (porov. Gn 2,7).
Nie, toto prepadlisko nemôže byť iba tvojím dielom, tvojich rúk, tvojho srdca...
Kto ťa skazil? Kto ťa znetvoril?
Kto ťa nakazil domýšľavosťou, že sa staneš pánom dobra a zla?
Kto ťa presvedčil, že si bohom? Nielenže si trýznil a zabíjal svojich bratov, ale si ich dokonca prinášal ako obetu sebe samému, pretože si sa ustanovil za boha.
Dnes tu znovu počujeme Boží hlas: «Adam, kde si?».

Zo zeme stúpa pokorný vzdych: Zmiluj sa nad nami, Pane!
Tebe, Pane, náš Bože, patrí spravodlivosť, a nám potupa na tvári a hanba (porov. Bar 1,15).
Doľahlo na nás také nešťastie, aké sa nikdy nestalo pod nebom (porov. Bar 2,2). Teraz, Pane, vypočuj našu modlitbu, vyslyš našu úpenlivú prosbu, zachráň nás pre svoje milosrdenstvo. Zachráň nás od tejto obludnosti.
Pane všemohúci, duša v úzkosti volá k tebe. Počuj, Pane, zmiluj sa!
Zhrešili sme proti tebe. Ty kraľuješ naveky (porov. Bar 3,1-2).
Rozpomeň sa na nás vo svojom milosrdenstve. Daj nám milosť zahanbenia nad tým, čo sme ako ľudia boli schopní spôsobiť, zahanbenia nad touto vrcholnou modloslužbou, že sme zneuctili a znivočili naše telo, to telo, ktoré si ty utvoril z blata, to telo, ktoré si oživil tvojím dychom života.
Už nikdy viac, Pane, nikdy viac!
«Adam, kde si?»
Tu sme, Pane, zahanbení nad tým, čo bol človek, stvorený na tvoj obraz a podobu, schopný vykonať. Rozpomeň sa na nás vo svojom milosrdenstve.

(Preklad: Agnes Jenčíková CJ)


V závere pápež František prijal ako dar obraz z umeleckej zbierky múzea symbolizujúci vytrvalú modlitbu Žida aj v tých najťažších momentoch. Do pamätnej knihy potom zapísal nasledujúce slová:
„S hanbou za to, čo bol schopný urobiť človek, stvorený na obraz a podobu Boha. S hanbou za človeka, ktorý sa stal zlým správcom. S hanbou za to, že človek považujúci sa za boha, obetoval sebe samému svojich bratov. Už nikdy, nikdy viac!“
Ceremóniu ukončil hebrejský spev vyjadrujúci nádej. Pamätník Yad Vashem pri svojich apoštolských cestách do Svätej zeme navštívili aj svätý Ján Pavol II. a Benedikt XVI. -zk-