Pápež František sa prihovoril moslimom ako bratom v Abrahámovi

Vatikán/Jeruzalem 26. mája - V tretí deň svojej návštevy Svätej zeme sa 26. mája 2014 v skorých ranných hodinách pápež František stretol s predstaviteľmi moslimskej komunity pod vedením veľkého muftiho Jeruzalema,
za účasti predsedu Najvyššej moslimskej rady, jordánskeho princa a ďalších predstaviteľov. Veľký mufti, šejk Muhamad Ahmad Hussein privítal Svätého Otca pred vchodom do mešity Skalného dómu na Chrámovej plošine. Po krátkej prehliadke moslimských posvätných miest, pri ktorých si Svätý Otec na znak úcty vyzul topánky, nasledovalo prijatie v sídle Najvyššej moslimskej rady. Tlmočníkom pri stretnutí bol kustód Svätej zeme páter Pierbattista Pizzaballa.

Veľký mufti vo svojom úvodnom príhovore zdôraznil právo na prítomnosť moslimov na svätých miestach, pričom poukázal na prekážky, kladené moslimským pútnikom zo strany Izraela, ktoré im zabraňujú v návšteve posvätných miest. Vyjadril požiadavku zastavenia vytláčania moslimov z posvätných miest, ktorého následky by podľa jeho slov mohli viesť až k svetovej vojne.

Stretnutie sa konalo v orientálnom štýle, usadení na mäkkých sedadlách so šálkou kávy v rukách. Predseda Najvyššej moslimskej rady v
ďalšom príhovore vysvetlil význam Jeruzalema ako druhého najvýznamnejšieho posvätného miesta islamu po Mekke, pričom opäť hovoril aj o postoji Izraela, ktorý moslimská komunita vníma ako judaizáciu Jeruzalema. Spomenul zabraňovanie prístupu moslimom z pásma Gazy a päťtisíc väznených Palestínčanov. Nasledoval príhovor pápeža Františka:


Príhovor Svätého Otca pri stretnutí s veľkým muftim Jeruzalema

Excelencia, veriaci moslimovia, drahí moslimskí priatelia,

som vďačný za to, že sa s vami môžem stretnúť na tomto posvätnom mieste. Ďakujem vám zo srdca za milé pozvanie, ktoré ste mi adresovali a osobitne ďakujem Vám, Excelencia, a predsedovi Najvyššej moslimskej rady.

Vykročiac po stopách mojich predchodcov, a zvlášť v žiarivej spomienke na cestu Pavla VI. pred päťdesiatimi rokmi, prvého pápeža vo Svätej zemi, veľmi som si želal prísť ako pútnik, aby som navštívil miesta, ktoré sú poznačené pozemskou prítomnosťou Ježiša Krista. Táto moja púť by však nebola úplná, keby sa nezamerala aj na stretnutie s ľuďmi a komunitami, ktoré žijú v tejto zemi, a preto sa osobitne teším zo stretnutia s vami, veriacimi moslimami, drahými priateľmi.

V tejto chvíli moje myšlienky smerujú k postave Abraháma, ktorý žil ako pútnik v týchto krajoch. Moslimovia, kresťania a židia uznávajú v Abrahámovi, hoci každý iným spôsobom, otca vo viere a veľký vzor hodný nasledovania. On sa stal pútnikom, zanechajúc vlastný národ, svoj domov, aby sa podujal na duchovné dobrodružstvo, do ktorého ho pozýval Boh.

Pútnik je človek, ktorý sa stáva chudobným, vydáva sa na cestu, je upriamený na veľký a túžený cieľ, žije z nádeje prijatého prisľúbenia (porov. Hebr 11,8-19). Také bolo rozpoloženie Abraháma, a taký by mal byť aj náš duchovný postoj. Nikdy sa nemôžeme považovať za sebestačných, za pánov nášho života; nemôžeme sa obmedziť na to, že ostaneme uzavretí, sebaistí v našich presvedčeniach. Pred Božím tajomstvom sme všetci chudobní, cítime, že by sme mali byť vždy pripravení vyjsť zo seba samých, byť vnímavými voči povolaniu, ktorým sa na nás obracia Boh, otvorení pre budúcnosť, ktorú nám on chce vybudovať.

Na tejto našej pozemskej púti nie sme sami. Naše cesty sa križujú s cestami iných veriacich, niekedy prechádzame určitý úsek cesty spolu s nimi, inokedy sa zasa spoločne zastavíme, aby sme sa posilnili. Také je dnešné stretnutie, a prežívam ho s mimoriadnou vďačnosťou. Je to príjemné spoločné zastavenie sa, umožnené vďaka vašej pohostinnosti, na tej púti, ktorou je náš život a život našich spoločenstiev. Zažívame bratskú komunikáciu a vzájomnosť, ktoré nás môžu osviežiť a ponúknuť nové sily, aby sme mohli čeliť spoločným výzvam, ktoré sú pred nami.

Nemôžeme však zabudnúť na to, že Abrahámovo putovanie bolo zároveň povolaním pre spravodlivosť. Boh z neho chcel mať svedka svojho pôsobenia a svojho napodobňovateľa. Aj my by sme dnes chceli byť svedkami Božej činnosti vo svete, a preto práve pri tomto našom stretnutí cítime hlbokú ozvenu povolania, aby sme sa stali strojcami pokoja a spravodlivosti, aby sme v modlitbe zvolávali tieto dary a s pomocou zhora sa učili milosrdenstvu, veľkodušnosti a spolucíteniu.

Drahí bratia, drahí priatelia, z tohto svätého miesta vyslovujem naliehavú výzvu všetkým ľuďom a spoločenstvám, ktoré sa hlásia k Abrahámovi:

Rešpektujme sa a milujme sa navzájom ako bratia a sestry!
Učme sa porozumieť bolesti toho druhého!
Nech nik nezneužíva Božie meno na násilie!
Pracujme spoločne pre spravodlivosť a mier! Salam!


(Preklad: Agnes Jenčíková CJ)