Pietro Parolin očakáva od cesty do Svätej zeme ovocie pokoja

Vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin v rozhovore pre Vatikánske televízne centrum hovorí o očakávanom ovocí nadchádzajúcej cesty pápeža Františka do Svätej zeme, na ktorú spolu so Svätým Otcom odletí už zajtra ráno.

„Povedal by som, že ovocie by malo byť predovšetkým v zmysle stretnutia, ako plody stretnutia medzi pápežom a zložkami života tejto krajiny, a medzi týmito rôznymi zložkami navzájom. Je to ovocie pokoja. Vieme, že pápež ide do obzvlášť nepokojnej krajiny. Naozaj dúfam, že výsledkom bude pomoc všetkým predstaviteľom a všetkých ľuďom dobrej vôle, aby urobili rozhodnutia v prospech cesty pokoja.“

Ide o krajinu, kde sa len namáhavo rodí pokoj. Čo žičí Svätá stolica izraelsko-palestínskemu dialógu?

„Na jednej strane právo Izraela existovať a tešiť sa mieru a bezpečnosti v rámci medzinárodne uznaných hraníc; právo palestínskeho ľudu na vlasť, suverénnu a nezávislú, právo na voľný pohyb, právo na dôstojný život. A potom uznanie posvätného a univerzálneho charakteru mesta Jeruzalem, jeho kultúrneho a náboženského dedičstva. Teda ako pútnického miesta pre stúpencov troch monoteistických náboženstiev. Toto sú body, na ktoré bude pápež klásť dôraz aj tentoraz, v súlade s celou ‚politikou‘ Svätej stolice, pokiaľ ide o izraelsko-palestínsky konflikt.“

Na Anjel Pána 5. januára pápež František hovoril o tejto ceste ako o púti, zdôrazňujúc aspekt modlitby. Pulzujúcim srdcom púte bude ekumenické stretnutie pri Božom hrobe s patriarchom Bartolomejom I. z Konštantínopolu na pamiatku historického stretnutia medzi pápežom Pavlom VI. a patriarchom Atenagorom. Myslíte si, že toto stretnutie by mohlo nejakým spôsobom znamenať významný okamih, dôležitý vo vzťahoch medzi cirkvami?

„Ekumenizmus bol jednou z vymožeností Druhého vatikánskeho koncilu, samozrejme, na konci dlhej cesty, ktorou prešla aj Katolícka cirkev v tomto zmysle. Ale keďže stretnutie medzi pápežom Pavlom VI. a Atenagorom dalo zásadný, rozhodujúci impulz tejto ekumenickej ceste, dosvedčuje to, že gestá niekedy sú viac ako slová, sú výrečnejšie ako slová. Dúfam, že stretnutie medzi pápežom Františkom a patriarchom Bartolomejom trochu oživí tento plameň, toto nadšenie pre ekumenickú cestu, ktoré by malo trochu oživiť všetky iniciatívy, ktoré tu sú. Mal by tu byť tento duch nadšenia a zanietenia pre jednotu, ktorým horela Ježišova modlitba vo Večeradle pred jeho utrpením a smrťou.“

Cesta bude tiež časom radosti pre kresťanov žijúcich v Jordánsku, Palestíne a Izraeli, kresťanov často žijúcich v ťažkých podmienkach...

„Bude to čas radosti a utešujúcej posily pre všetkých kresťanov, ktorí žijú vo Svätej zemi, a myslím si, že pápež chce zdôrazniť v priamom stretnutí s nimi dve veci: že títo kresťania sú živými kameňmi, a že bez ich prítomnosti vo Svätej zemi a na samotných svätých miestach by tu bolo riziko, že by sa stali múzeami, ako sa často hovorí. Naopak ich prítomnosť ubezpečuje o tom, že je tu živé kresťanské spoločenstvo a živá prítomnosť vzkrieseného Pána. A súčasne okrem tejto cirkevnej dimenzie rola kresťanov na Blízkom východe a vo Svätej zemi v spoločnosti, v ktorej žijú, v krajinách, kde žijú, je kľúčovou rolou. Chcú byť k dispozícii svojim spoluobčanom pri spoločnom budovaní slobodnej, spravodlivej a demokratickej vlasti.“ -jk-