Prezentácia knihy o jeruzalemskom objatí Pavla VI. a Atenagora
„Svet doširoka roztvoril oči pred úplne neočakávanou udalosťou“. To sú slová kardinála
Paula Pouparda, emeritného predsedu Pápežskej rady pre kultúru a zároveň aj Pápežskej
rady pre medzináboženský dialóg, pri príležitosti prezentácie knihy „Jeruzalemské
objatie – päťdesiat rokov po historickom stretnutí Pavla VI. a Atenagora“.
Autorkou knihy, ktorá vyšla vo Vydavateľstve Paoline, a ktorá bola prezentovaná 21.
mája v sídle Vatikánskeho rozhlasu, je Valeria Martano. V knihe približuje udalosti,
ktoré predchádzali a viedli k historickému objatiu Pavla VI. s patriarchom Atenagorom
a prináša tiež profil jej hlavných protagonistov. Zároveň s entuziazmom hľadí na pripravovanú
návštevu pápeža Františka do Svätej zeme. Autorka je doktorkou dejín náboženstva a
špeciálne sa venuje štúdiu súčasného gréckeho pravoslávia, najmä patriarchátu v Konštantínopole.
Predslov knihy napísal Andrea Riccardi, zakladateľ Komunity sv. Egídia. K verejnému
objatiu Pavla VI. s patriarchom Konštantínopolu Atenagorom došlo 5. januára 1964,
v priebehu II. vatikánskeho koncilu. Táto udalosť navždy poznamenala históriu. Týmto
jednoduchým gestom v skutočnosti dve cirkvi prelomili storočia odstupu a začali sa
považovať za sestry. Svätá zem, z ktorej vzišla spása sveta, sa tak znova stala znamením
jednoty a nádeje. Kardinál Paul Poupard, ktorý v roku 1963 pracoval na príprave tohto
stretnutia, počas prezentácie knihy povedal: „Táto udalosť zostáva jedinečnou.
Bola to jediná cesta pápeža motu proprio (z jeho vlastnej iniciatívy) v histórii
zahraničných apoštolských ciest. On sám sa pozval. Čo všetci
pokladali za nemožné, stalo sa takto možným.“ Autorka knihy Valeria Martano pokladá
životné príbehy patriarchu Atenagora a pápeža Jána XXIII. za paralelné. Práve svätý
Ján XXIII. „pripravil pôdu“ pre budúce uskutočnenie tohto stretnutia. Autorka v tejto
súvislosti počas prezentácie svojej knihy povedala: „Obaja sa o to snažili, ale
nikdy sa nestretli, aj kvôli vysokému veku Jána XXIII. Nestihli sa stretnúť.
Pavol VI. ale v priebehu pár mesiacov od svojho zvolenia na Pápežský stolec dokončil
tento veľký príbeh stretnutím v Jeruzaleme. Takto sa kresťania, bez akéhokoľvek gesta
podriadenosti či ústupku ani jednej zo strán, mohli znovu pokladať
za bratov, a to na mieste, kde sa zrodila viera.“ Kardinál Poupard v súvislosti
s nastávajúcou cestou pápeža Františka do Svätej zeme (24.-26. mája 2014) a najmä
ekumenickou slávnosťou, ktorá sa bude konať dňa 25. mája v Bazilike Božieho hrobu,
povedal: „Súvislosť s touto cestou je veľmi dôležitá, lebo je pamäťou a zároveň
nádejou pre budúcnosť, a toto budeme prežívaťpočas tejto
cesty.“ -zk-