Pápež František talianskym biskupom: Prvoradá je služba jednoty

Pápež František sa v pondelok 19. mája vo večerných hodinách zúčastnil na otvorení 66. generálneho zhromaždenia Talianskej biskupskej konferencie (CEI), ktoré sa konalo v Synodálnej aule vo Vatikáne. Talianskych biskupov povzbudil, aby kládli na prvé miesto vzájomnú jednotu. Pripomenul im pri tom odkaz ctihodného pápeža Pavla VI., ktorý bude blahorečený už v októbri.

Stretnutie, počas ktorého Svätý Otec predniesol pol hodiny trvajúci príhovor, prenášala vatikánska televízia CTV v priamom prenose. Po privítacích slovách predsedu CEI kardinála Angela Bagnasca pápež predostrel charakteristiky služby biskupa formulované do troch bodov. Okrem osobnej spirituality pastierov Cirkvi zdôraznil vzájomnú jednotu biskupov a budovanie Cirkvi ako spoločenstva a tiež budovanie Božieho kráľovstva vo vnímavosti na potreby súčasného sveta. Za konkrétne pastoračné priority označil rodiny, nezamestnaných a migrantov.

Svätý Otec v úvode poukázal na osobu sv. Petra a jeho nasledovanie Ježiša, ktoré sa nevyhlo ani rozličným pokušeniam. Uistil prítomných biskupov o vzájomnej jednote všetkých členov predsedníctva CEI a za nepatričné označil mediálne nálepkovanie biskupov ako „pápežových ľudí“ a opačne. Pripomenul, že sa počas uplynulého roka usilovať o blízkosť každému jednému z nich. Ďalej pokračoval týmito slovami:

„Veriaci ľud sa na nás pozerá. ... Ľudia nás pozorujú. Pozerajú na nás, aby sme im pomohli pochopiť jedinečnosť vlastného každodenného života v kontexte prozreteľného Božieho plánu. Toto naše poslanie je náročné. Je otázkou poznania Pána, až po prebývanie v ňom; a zároveň je udomácnením sa v živote našich miestnych cirkví, až po poznanie tvárí, potrieb a možností. Hoci syntéza týchto dvoch požiadaviek je zverená zodpovednosti každého jednotlivca, predsa niektoré momenty sú spoločné; a dnes by som chcel uviesť tri, ktoré pomáhajú vymedziť profil pastierov Cirkvi, ktorá je predovšetkým spoločenstvom vzkrieseného Krista, potom jeho telom, a nakoniec anticipáciou a prísľubom Kráľovstva. Týmto by som chcel vyjsť v ústrety – aspoň nepriamo – tým, ktorí sa pýtajú, aké sú očakávania biskupa Ríma od talianskeho episkopátu.

Ďalej Svätý Otec rozvinul spomenuté tri aspekty. Prvý sa týka identity pastierov samotných, ktorá je daná osobným vzťahom s Ježišom Kristom:


(1) Pastieri Cirkvi, ktorá je komunitou Vzkrieseného

„Pýtajme sa teda: Kto je pre mňa Ježiš Kristus? Ako poznačil pravdivosť môjho príbehu? Čo o ňom hovorí môj život? Bratia, viera je živou pamäťou stretnutia, oživovaného ohňom Slova, ktoré stvárňuje ministérium a pomazáva celý Boží ľud...“ Pápež František po týchto slovách upozornil na pokušenia, ktoré ohrozujú biskupa, ako sú pastoračný chvat, a na druhej strane i nečinnosť, spoliehanie sa na vlastné sily či oddávanie sa smútku, ktorý uhasína každú tvorivosť.

„Aby sme predišli uviaznutiu na plytčine, náš duchovný život nemôže byť obmedzený na niektoré momenty nábožnosti“ povedal Svätý Otec a poukázal na podstatu: „Spiritualita je návrat k tomu najpodstatnejšiemu, k tomu dobru, ktoré nám nikto nemôže vziať, k tomu, čo je ako jediné naozaj nevyhnutné. Aj v čase vyprahnutosti, keď sa situácia v pastorácii stane ťažkou a získate dojem, že ste ponechaní sami na seba, je tým plášťom útechy, ktorá prevýši všetku horkosť; je mierou slobody od súdu tzv. „bežného úsudku“; je zdrojom radosti, ktorá nám dovolí všetko prijímať z Božej ruky, až po kontempláciu jeho prítomnosti vo všetkom a vo všetkých. Nech nás teda nikdy neomrzí hľadať Pána a nechať sa ním hľadať, pestovať v tichu a modlitbovom načúvaní náš vzťah s ním.“

„V ňom, Mužovi blahoslavenstiev – je to stať evanjelia, ktorá sa mi denne vracia v meditácii –, je dané vysoké meradlo svätosti. Ak ho chceme nasledovať, niet inej cesty. Kráčajúc tou cestou spolu s ním, objavujeme, že sme ľud, dospievame až k uznaniu v úžase a vďačnosti, že všetko je milosť, dokonca aj útrapy a protirečenia ľudského života, ak ich prežívame so srdcom otvoreným Pánovi, s trpezlivosťou remeselníka a so srdcom hriešnika, ktorý sa obrátil. Pamäť viery je takto spolupatričnosťou, príslušnosťou k Cirkvi.“

„A tu je druhá časť nášho profilu,“ povedal ďalej Svätý Otec a vzápätí predostrel druhý bod svojej úvahy:


(2) Pastieri Cirkvi, ktorá je Pánovým telom

„Pokúsme sa znova pýtať sami seba: aký obraz mám o Cirkvi, o mojej cirkevnej komunite? Cítim sa byť jej synom, okrem toho, že som pastierom? Viem Bohu za ňu ďakovať, alebo si všímam hlavne jej zaostávania, chyby a nedostatky? Koľko som ochotný za ňu trpieť?

Bratia, Cirkev – v poklade svojej živej Tradície, ktorá naposledy zažiarila vo svätom svedectve Jána XXIII. a Jána Pavla II. – je ďalšou milosťou, vzhľadom na ktorú sa cítime byť hlboko zaviazaní. Navyše, ak sme vstúpili do tajomstva Ukrižovaného, ak sme sa stretli so Zmŕtvychvstalým, je danosťou jeho tela, že nemôže byť iné, ako len jedno. Je to dar a zodpovednosť: jednota. Byť sviatosťou jednoty, toto predstavuje naše poslanie. Vyžaduje si srdce zbavené všetkých svetských záujmov, vzdialené od márnosti a nesvornosti. Srdce pohostinné, ktoré je schopné cítiť s ostatnými, a tiež považovať ich za hodnejších úcty než sme my sami hodní. Takto nám radí apoštol.“

Po týchto slovách pápež František poukázal na osobnosť Pavla VI. a pripomenul jeho nadchádzajúce blahorečenie, ktoré sa uskutoční 19. októbra na záver biskupskej synody o rodine. Citoval slová Pavla VI. Konferencii biskupov Talianska presne spred 50 rokov, že „životne dôležitou otázkou pre Cirkev je služba jednote: «Nadišla chvíľa - a malo by nás to bolieť? – sebe samým a cirkevnému životu Talianska vtlačiť mocného a obnoveného ducha jednoty».“

Text spomínaného historického príhovoru dostali potom biskupi do rúk. Ako doplnil Svätý Otec, „nič neospravedlňuje rozdelenie. Je lepšie ustúpiť, lepšie je niečoho sa vzdať, byť skôr pripravenými vziať na seba neraz i skúšku nespravodlivosti, než natrhnúť tuniku a pohoršiť svätý ľud Boží. Z tohto dôvodu musíme ako pastieri znovu unikať pred pokušeniami, ktoré nás rôzne deformujú.“

Ako negatívne príklady uviedol individualistické organizovanie si vlastného času; klebety a polopravdy, ktoré sa stávajú lžami; litánie sťažností, ktoré prezrádzajú vnútorné sklamanie; sudcovskú tvrdosť bez ochoty starať sa o človeka; závidenie; ambície vytvárajúce zoskupenia; ako aj uzatváranie sa do bezpečia minulosti či predstieranie zápasu o jednotu potieraním rôznosti...

„Vzhľadom na tieto pokušenia je najúčinnejšou protilátkou práve prežívanie cirkevnej skúsenosti. Vychádza z jedinej Eucharistie, ktorej sila súdržnosti vytvára bratstvo, schopnosť prijať sa, odpustiť si a kráčať spoločne. Eucharistia, z ktorej pochádza schopnosť osvojiť si postoj úprimnej vďačnosti a zachovať si pokoj aj v najťažších chvíľach.“

„Eucharistická spiritualita vyzýva k spoluúčasti a kolegialite, cez pastoračné rozlišovanie, ktoré sa živí dialógom, cez hľadanie a námahu spoločného uvažovania. Nie pre nič za nič Pavol VI. v citovanom prejave – po tom, ako definoval koncil ako «milosť», «jedinečnú a šťastnú príležitosť», «s ničím neporovnateľnú chvíľu», ako «vrchol hierarchickej a bratskej lásky», «hlas spirituality, dobra a pokoja na celom svete» – pripisuje mu ako «dominantnú charakteristiku» «slobodnú a širokú možnosť bádania, diskusie a vyjadrovania». A to je dôležité v zhromaždení. Každý hovorí tvárou v tvár bratom to, čo cíti. A toto buduje Cirkev, toto pomáha. Bez ostýchania to takto vyjadriť... A to je spôsob, ako môže byť biskupská konferencia životodarným priestorom spoločenstva v službe jednote, vo valorizácii diecéz, a to aj tých najmenších.“

Pápež František ďalej venoval pozornosť starostlivosti biskupov o kňazov, o rozvoj rehoľného života a o samotný veriaci ľud.

„Milujte s plnou oddanosťou a veľkorysosťou jednotlivcov i komunity: sú vašimi údmi! Načúvajte stádu. Spoľahnite sa na jeho zmysel pre vieru a pre Cirkev, ktorý sa prejavuje aj v mnohých formách ľudovej zbožnosti.“

Ďalej Svätý Otec zdôraznil spoluzodpovednosť laikov, a v súvislosti s prípravou Smerníc pre ohlasovanie a katechézu, ktorou sa zhromaždenie biskupov CEI na svojom zasadnutí zaoberá, pripomenul slová sv. Terézie od Ježiška: „Miluj ho a privádzaj druhých k láske k nemu“. Ako povedal, toto má byť jadrom spomenutého projektu.

„Bratia, v našom kontexte, ktorý je často zmätený a nesúvislý, zostáva prvoradým poslaním Cirkvi byť kvasom jednoty, ktorý kvasí cez vzájomné zbližovanie a v rozličných formách zmierenia. Iba spoločne dokážeme byť proroctvom Kráľovstva.“

Týmto sa Svätý Otec dostal k tretej charakteristike profilu pastiera, ktorá znie:


(3) Pastieri Cirkvi, ktorá je anticipáciou a prísľubom Kráľovstva

„V tejto súvislosti sa spytujme: Hľadím na osoby a udalosti Božím pohľadom? «Bol som hladný..., bol som smädný..., bol som cudzincom..., nahý..., chorý..., bol som vo väzení...» (Mt 25,31-46) - Bojím sa Božieho súdu? Dôsledne sa vkladám v celej šírke srdca do rozsievania dobrého semena na poli sveta?“ -jk,jb-


(Pokračovanie...)