František navštívi Svätú zem ako štvrtý pápež v poradí

Blížiacou sa apoštolskou cestou do Svätej zeme pápež František nadviaže na návštevy svojich predchodcov. Na sväté miesta doteraz vkročila noha troch pápežov. Zájdime spoločne trochu do histórie. Za dvetisíc rokov kresťanstva sa po prvý krát rímsky pápež vydal na apoštolskú cestu do Svätej zeme až v roku 1964. Bol to Pavol VI. a jeho cesta do Svätej zeme bola vôbec historicky prvou medzinárodnou cestou Svätého Otca. Od tej doby pápeži absolvovali spolu 138 medzinárodných apoštolských ciest. Pavol VI. deväť, Ján Pavol II. stoštyri, Benedikt VI. dvadsaťštyri a František zatiaľ jednu, do Brazílie.

Pavol VI.

Bolo to v priebehu konečnej fázy II. vatikánskeho koncilu, keď sa udial historicky prvý let pápeža v lietadle. Od 4. do 6. januára 1964, len šesť mesiacov po svojom zvolení na pápežský stolec, Pavol VI. navštívil Ammán, Jeruzalem, Nazaret a Betlehem. Cesta plná symbolických gest sa stala neobyčajne významnou pre Cirkev a jej dejiny. Pavol VI. sa chcel stať pútnikom, „aby prosil Krista Pána o spásu pre celé ľudstvo.“ Pred odletom do Svätej zeme na rímskom letisku predniesol tieto slová: „... nástupca prvého z apoštolov sa po dvadsiatich storočiach vracia tam, kde Peter začínal niesť kresťanské posolstvo. De facto, má to byť Náš návrat do kolísky kresťanstva, kde horčičné semienko evanjeliového podobenstva zapustilo korene a rozrástlo sa v košatý strom, ktorý už svojím tieňom pokrýva celý svet (podľa Mt 13,31). Má to byť návšteva modlitby na miestach posvätených životom, utrpením a zmŕtvychvstaním nášho Pána, púť modlitby a pokánia, pre intímnejšiu a vitálnejšiu účasť na tajomstvách spásy a pre vždy hlasnejšie hlásanie pred ľuďmi tak, ako sme to vyhlásili v Našom prvom posolstve Mestu a svetu, že „ len v Ježišovom evanjeliu je očakávaná a vytúžená spása: «lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení » (Sk 4, 12)“.

Jedným z najintenzívnejších momentov cesty Pavla VI. do Svätej zeme bolo stretnutie s patriarchom Konštantínopolu Atenagorom I., ktorý pricestoval do Jeruzalema kvôli Pavlovi VI. Dňa 5. januára 1964 v sídle Apoštolskej delegatúry došlo k historickému objatiu pápeža Rímskej cirkvi s patriarchom Konštantínopolu po viac ako tisícročnom odlúčení a exkomunikácii. Počas tohto stretnutia sa spoločne pomodlili Otčenáš vo dvoch jazykoch – latinčine a gréčtine – a vzájomne si vymenili dary. Patriarcha Atenagoras pri tejto príležitosti povedal: „Už storočia kresťanský svet žije v noci separácie a jeho oči sú už unavené z pohľadu do tmy“. Pavol VI. poznamenal, že „cesty , ktoré vedú k jednote, sú dlhé a posiate ťažkosťami, ale tieto dve cesty sa navzájom zbiehajú a stretávajú sa pri zdroji evanjelia.“

Ján Pavol II.

Druhá návšteva pápeža vo Svätej zemi sa uskutočnila až 36 rokov od tohto historického stretnutia. Svätý Ján Pavol II. absolvoval cestu do Svätej zeme ako súčasť pútí Veľkého jubilea v roku 2000, v 22. roku pontifikátu. Cesta trvala 7 dní, od 20. do 26. marca 2000. Poľský pápež navštívil Ammán, údolie rieky Jordán (Wadi Al-Kharrar), Tel Aviv, Al-Maghtas pri rieke Jordán, Betlehem, utečenecký tábor v Deheisheh, Jeruzalem a Nazaret. Po prílete do Tel Avivu takto komentoval svoju púť: „Moja cesta je v duchu vďačnosti a nádeje, teda ako púť k počiatkom našej náboženskej histórie. Je uctením si troch náboženských tradícií, ktoré v tejto zemi spolunažívajú. Dlhý čas som očakával stretnutie s veriacimi katolíckych komunít v ich bohatej rozmanitosti a tiež s členmi rôznych cirkví a kresťanských komunít prítomných vo Svätej zemi. Modlím sa, aby moja návšteva prispela k nárastu medzináboženského dialógu, ktorý privedie židov, kresťanov a moslimov v príslušných vierach a v univerzálnom bratstve, zjednocujúcom všetkých členov ľudskej rodiny, k objaveniu motivácií a vytrvalosti v úsilí na podporu pokoja a spravodlivosti, ktoré národy Svätej zeme ešte nevlastnia, a po ktorých tak hlboko dychtia.“

Tak, ako Pavol VI., aj Ján Pavol II. začal svoju púť v jordánskom Ammáne, kde povedal tieto slová: „Nezávisí na náročnosti, nezáleží na tom, ako dlho to bude trvať, proces hľadania pokoja musí pokračovať.“ V Betleheme po svojom príchode zdôraznil, že „pokoj sa uskutoční len vtedy, keď dôstojnosť a práva všetkých ľudských bytostí stvorených na obraz Boží (Gn 1,26) budú priznané a rešpektované.“ Kresťanov, ktorí vo Svätej zemi tvoria menšinu, vyzval k tomu, aby sa nebáli „zotrvať na mieste, kde sa narodil Spasiteľ“ a teda k tomu, aby neemigrovali. Počas medzináboženského stretnutia v Jeruzaleme sv. Ján Pavol II. zdôraznil súvis viery v jediného Boha so snahou o pokoj a spravodlivosť: „Náboženstvo a pokoj idú ruka v ruke!“ Vyslovil aj nasledovné želanie: „V tomto meste by predovšetkým malo byť možné pre kresťanov, židov a moslimov spolužitie v bratstve, dôstojnosti, spravodlivosti a pokoji.“ Pri stretnutí s grécko-pravoslávnym patriarchom Jeruzalema Ján Pavol II. poukázal na historické objatie Pavla VI. s patriarchom Atenagorom ako prorocký znak a zdroj inšpirácie v odpovedaní na Božiu vôľu.

Benedikt XVI.

Cestu pápeža Benedikta XVI., posledného z trojice doterajších pútnikov, si priblížime prostredníctvom troch dojmov, o ktoré sa podelil počas spiatočného letu zo Svätej zeme. Počas nej od 8. do 15. mája 2009 navštívil Ammán, Vrch Nebo, Madabu, Tel Aviv, Jeruzalem, Betlehem a Nazaret. Aké dojmy si so sebou odnášal? „Prvý je, že som všade našiel, v každom prostredí – v moslimskom, kresťanskom aj židovskom – rozhodnú ochotu k medzináboženskému dialógu, k stretnutiu, ku spolupráci medzi náboženstvami. A je dôležité, aby toto všetci videli nielen ako politicky inšpirovanú činnosť vzhľadom k danej situácii, ale ako ovocie tej istej podstaty viery. Lebo veriť v jediného Boha, ktorý nás všetkých stvoril, Otca nás všetkých, veriť v tohto Boha, ktorý stvoril ľudstvo ako jednu rodinu, veriť, že Boh je láska a chce, aby láska bola vo svete dominantnou silou, zahŕňa v sebe toto stretnutie, túto nevyhnutnosť stretnutia sa, dialógu a spolupráce ako požiadavky samotnej viery.“

Druhým dojmom pre Benedikta XVI. bola povzbudivá ekumenická klíma pri stretnutiach s východnými kresťanmi, ale aj s anglikánmi a luteránmi. „Táto klíma Svätej zeme podporuje ekumenizmus,“ povedal Benedikt XVI. novinárom. Svoj tretí dojem vyjadril týmito slovami: „Sú tu veľké ťažkosti, vieme o nich, videli sme ich aj počuli. Ale videl som aj hlbokú túžbu po pokoji, a to zo strany všetkých. Ťažkosti sú viditeľnejšie a nemôžeme ich skrývať: sú tu a musia sa objasniť. Ale popri nich nie je tak viditeľná spoločná túžba po pokoji, bratstve. Zdá sa mi, že musíme hovoriť aj o tomto, povzbudzovať všetkých v tejto vôli nájsť riešenia - isto neľahké - týchto ťažkostí.“ -zk-