Rumunský gréckokatolícky biskup, obeť komunizmu, ctihodný Anton Ďurčovič (1888-1951)
bude v sobotu 17. mája blahorečený. Obrad blahorečenia sa bude konať v Rumunskom meste
Jaši.
Anton Ďurčovič (Durcovici) sa narodil 17. mája 1888 v Bad Deutsch-Altenburgu
v Dolnom Rakúsku, 20 km od Bratislavy. Keď mal šesť rokov, rodina sa presťahovala
do Rumunska. Študoval najprv v seminári v Bukurešti a neskôr v Ríme, kde získal doktorát
z filozofie, teológie a kánonického práva. Kňazskú vysviacku prijal v roku 1910. Mnohé
roky sa venoval výučbe náboženstva a pastoračnej činnosti vo farnosti. V roku 1947
bol nominovaný na biskupa a následne v roku 1948 vysvätený ako biskup diecézy Jaši
(Iași) v oblasti Moldavia na východe dnešného Rumunska, pri hraniciach s Moldavskom.
Ako biskup absolvoval početné návštevy farností a povzbudzoval ľud k viere v ťažkých
časoch prenasledovania. Anton Ďurčovič bol zabitý z nenávisti voči viere vo väzení
Sighet v Bukurešti 10. decembra 1951. Pápež František schválil dekrét o jeho mučeníctve
pre vieru 31. októbra 2013.
V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas o biskupovi
Antonovi Ďurčovičovi hovorí kardinál Amato, prefekt kongregácie pre kauzy svätých:
„Mons. Ďurčovič sa radí k mnohým mučeníkom slávnej rumunskej grékokatolíckej
Cirkvi. Pápež František, obdivujúc tohto výnimočného biskupa, ho vo svojom apoštolskom
liste nazýva «horlivým pastierom, apoštolom eucharistickej adorácie a heroickým svedkom
spojenia s Petrovým stolcom». Mons. Ďurčovič bol osobnosťou tichou,
pokojnou, plnou viery, láskavou, milosrdnou. Osobitným spôsobom miloval chudobných.
Náš blahoslavený nemal nepriateľov, nebol zapletený do politiky, všetci boli pre neho
priatelia. Jeho reč bola v zásade evanjeliová. Svedkovia potvrdzujú, že hovoril
a žil «in persona Christi». Dobre pamätal na Ježišove slová: «Ak mňa prenasledovali,
budú prenasledovať aj vás» (Jn 15, 20).“
Napriek svojmu postoju
extrémnej obozretnosti bol biskup Ďurčovič zadržaný ako nepriateľ socializmu. Stalo
sa tak 26. júna 1949 na ceste do farnosti na okraji Bukurešti, kde mal ten deň udeliť
sviatosť birmovania 650 mladým. Odvtedy sa nachádzal v komunistických väzeniach, kde
bol podrobovaný vypočúvaniu a mučeniu celé týždne, vo dne i v noci, bez prestania.
Biskup umrel v roku 1951 (v noci z 10. na 11. decembra 1951) v najtvrdšom väzení Sighet
v Bukurešti, kde bol väznený v úplnej izolácii. Celkom nahý bol hodený do takzvanej
cely smrti, v tme, zime a špine.
A čomu nás podľa kardinála Amata učí tento
mučeník? „Učí nás byť pevnými a odvážnymi v skúškach. Podporou preňho boli slová
sv. Pavla, takisto väzňa a mučeníka: «Kto nás odlúči od Kristovej lásky?
Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo
meč? ... Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje».(Rim 8, 35-37)“ -zk-