Pápež vo štvrtkovej homílii: Kresťan má v sebe pamäť Cirkvi

Vatikán 15. mája 2014 - Neexistuje kresťan bez Cirkvi, kresťan, ktorý kráča sám, pretože aj Ježiš kráčal cestou spolu so svojím ľudom, povedal pápež František dnes ráno pri svätej omši v Dome sv. Marty. Vychádzajúc z prvého čítania (Sk 13, 13-25) Svätý Otec vysvetlil, že keď apoštoli ohlasovali Ježiša, nezačali od neho, ale dejinami národa. V skutočnosti Ježiša nemožno pochopiť bez tejto histórie, pretože on je jednoducho zavŕšením tohto príbehu, okolo neho sa tento príbeh odohráva. Takže nemožno hovoriť o kresťanovi mimo tohto Božieho ľudu. Kresťan nie je osamotená monáda, ale patrí k ľudu, k Cirkvi. Kresťan bez Cirkvi je niečo úplne abstraktné, nie reálne.

„Kresťana nemožno chápať osamotene, rovnako ako nemožno pochopiť Ježiša Krista osamotene. Ježiš Kristus nespadol z neba ako hrdina, ktorý prichádza, aby nás zachránil. Nie. Ježiš Kristus má dejiny. A môžeme povedať, a je to pravda, že aj Boh má dejiny, pretože chcel kráčať s nami. A nemôžeme pochopiť dejiny bez Ježiša Krista. Takže kresťan bez histórie, kresťan bez ľudu, kresťan bez Cirkvi je nemysliteľný. To je niečo laboratórne, umelé, niečo, čo nemôže dávať život.“

Boží ľud kráča s prísľubom. Toto je pre nás dôležité, že v našom živote máme rozmer pamäti, pokračoval Svätý Otec:

„Kresťan je pamätníkom dejín svojho ľudu, je pamätníkom putovania tohto ľudu, je pamätníkom svojej Cirkvi. Pamäť. Pamäť celej minulosti... A potom, kam kráča tento ľud? Ku konečnému prísľubu. Je to ľud, ktorý ide smerom k plnosti; vyvolený ľud, ktorý má prísľub budúcnosti a kráča k tomuto prísľubu, k splneniu tohto prísľubu. A preto je kresťan v Cirkvi mužom, ženou s nádejou. S nádejou v prísľub. To nie je očakávanie, nie! To je niečo iné, je to nádej. Takže vpred! Táto nádej nesklame.“

Pri pohľade späť je kresťan človekom pamätlivým. Vždy prosí o milosť pamäti. Pri pohľade dopredu je kresťan mužom a ženou nádeje. A v prítomnosti kresťan nasleduje Božiu cestu a obnovuje zmluvu s Bohom. Súčasne hovorí Pánovi: ‚Áno, chcem prikázania, chcem tvoju vôľu, chcem ťa nasledovať.‘ Je človekom zmluvy, zmluvy, ktorú si pripomíname každý vo svätej omši. Takže je „eucharistickou ženou či eucharistickým mužom“:

„Uvažujme – osoží nám dnes nad tým pouvažovať –, aká je naša kresťanská identita. Naša kresťanská identita je patriť k ľudu, k Cirkvi. Bez toho nie sme kresťania. Prostredníctvom krstu sme vstúpili do Cirkvi, tam sme kresťanmi. A preto majme vo zvyku prosiť si o milosť pamäti, pamätať na putovanie Božieho ľudu, i o osobnú pamäť: Čo urobil Boh so mnou v mojom živote, ako mi doprial kráčať... Prosme si milosť nádeje, ktorá nie je iba optimizmom, nie! Je niečím iným. A vyprosujme si milosť obnovovať každý deň zmluvu s Pánom, ktorý nás povolal. Nech nám Pán dá tieto tri milosti, ktoré sú nevyhnutné pre kresťanskú identitu.“ -jk-