P. Peter Dufka: Ježišova modlitba a ruženec

Pred niekoľkými dňami sa začal mesiac máj, ktorý má prívlastok „mariánsky“. Veriaci sa v ňom intenzívnejšie než inokedy obracajú na Pannu Máriu modlitbou „májových litánií“, ale i modlitbou sv. ruženca. Niektorí duchovní autori porovnávajú modlitbu sv. ruženca s Ježišovou modlitbou, veľmi rozšírenou na kresťanskom Východe. Skúsme si preto v krátkosti všimnúť, čo majú obe modlitby spoločné a ako nám ich osvojenie môže prispieť k prehĺbeniu nášho duchovného života.

Prvým aspektom týchto krátkych, opakovaných modlitieb je ochrana pred útokmi zlých duchov. Túto skutočnosť zdôrazňujú viacerí duchovní autori. Na kresťanskom Východe je veľmi rozšírená Ježišova modlitba, ktorá spočíva v opakovaní jednej vety: „Pane Ježišu, Syn Boží, zmiluj sa nado mnou, hriešnikom.“ Táto modlitba úzko súvisí so strážením čistoty srdca a bojom proti zlým myšlienkam. Na túto strážnu službu sa používala v minulosti tzv. metóda antirresis, ktorá spočívala v citovaní posvätných textov pri každom diablovom pokúšaní. Metóda vychádza z diela Evagria Pontica, ktorý vytvoril klasický manuál s názvom Antirretikos. Obsahuje 487 citácií zo Svätého písma, ktoré v rôznych okolnostiach zaháňali rozmanité nástrahy nepriateľa našej duše. Všetky tieto citáty nahradila a zjednodušila Ježišova modlitba. Pri nej má osobitný význam vzývanie mena Ježiš, ktoré má charakter ochrany a obrany.

Modlitba sv. ruženca ma podobný charakter. Vyslovovanie mena Panny Márie tiež súvisí s ochranou. U semitských národov meno nebolo len obyčajným označením osoby, ale išlo o akési sprítomnenie, vyžarovanie bytosti prostredníctvom jej mena. Meno má hodnotu noetickú, čo znamená, že meno je zdrojom poznania dotyčnej osoby, ale i hodnotu dynamickú, lebo meno je zdrojom sily. Toto sa vzťahuje na vzývanie mena Ježiš, ale i mena Panny Márie.

I keď nemožno povedať, že slová modlitby majú magickú silu, apoftegmy pátrov popisujú viaceré udalosti, ktoré vyjadrujú silu jednotlivých slov modlitby. Jedna z takýchto apoftegiem hovorí o človeku, ktorý bol neustále pokúšaný duchom opilstva. Obrátil sa o pomoc na istého duchovného otca a ten mu daroval Sväté písmo v staroslovienčine. Dotyčný alkoholik s prekvapením poznamenal: „Ale ja nerozumiem staroslovienčine.“ Duchovný otec mu na to odpovedal: „To neprekáža, lebo zlí duchovia rozumejú a zmiznú.“ A skutočne. Keď prišlo opäť pokušenie k opilstvu, alkoholik začal slabikovať jednotlivé slová z naznačeného textu Písma, a pokušenie prešlo.

Španielsky exorcista Pedro Barrajon pri popisovaní niektorých znakov posadnutia hovorí, že ho sprevádza hlboká averzia voči svätým veciam, ako je kríž, socha Panny Márie alebo svätý ruženec. Posadnutá osoba neznesie silu, ktorá vyžaruje z ruženca. Na jednom mieste uvádza, že počas exorcizmu sa posadnutá osoba rúha proti Bohu, svätým, ale s prekvapením poznamenáva, že nikdy nezaznelo meno Panny Márie. I tu možno zachytiť tajomné slová z knihy Genezis, ktoré po hriechu prarodičov Boh adresoval hadovi: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu“ (Gn 3, 15).

Druhým aspektom krátkych, opakovaných modlitieb je postupná zmena srdca. Privádzajú k modlitbe srdca. Modlitbou srdca sa rozumie taká forma modlitby, pri ktorej sa človek v tichu postaví na istý čas pred Boha, aby s ním nadviazal dôverné spojenie v láske. Modliť sa srdcom považujú všetci duchovní autori za prvoradý prostriedok na to, aby človek dospel k istej úrovni kresťanského života a dokázal odpovedať na všeobecné povolanie k svätosti.

Praktizovanie Ježišovej modlitby privádza dušu k jednote s Bohom a k vedomiu Božej prítomnosti. Táto modlitba sa rozvíja v troch etapách. Prvou je ústna recitácia, druhou je intelektuálna pozornosť, ktorou človek zachytáva obsah a treťou je citlivosť srdca. Pri Ježišovej modlitbe i pri modlitbe sv. ruženca je druhá etapa – intelektuálna pozornosť - zredukovaná, pretože ide o pomerne jednoduchú invokáciu. Výhoda krátkych invokácií však spočíva v tom, že pomáhajú jednoduchšie prejsť z ústnej recitácie k modlitbe srdca.

Prvý stupeň Ježišovej modlitby i modlitby sv. ruženca je teda verbálny, hlasový. Niektorí duchovní autori prirovnávajú recitáciu modlitby s riadnym a sústredeným vyslovovaním jednotlivých slov k rastu stromu, ktorý má isté fázy a nemožno ich preskočiť. Strom sa musí najprv dobre zakoreniť a nechať vyrásť kmeň a konáre. Až potom sa na ňom objavia kvety a nakoniec ovocie. Tak je to i s modlitbou. Ak sa dobre nezakorenia vyslovované slová, neprejdú do nášho srdca a nikdy v ňom neprinesú úrodu. Na začiatku sa opakovanie rovnakých viet zdá mimoriadne suché a prázdne. Ježišova modlitba i modlitba sv. ruženca však začínajú pôsobiť až v nasledujúcej fáze, keď začnú pôsobiť na srdce, prebudiac v ňom rôzne city a emócie.

Ako sa môže jednoduchá modlitba dostať do srdca a zobudiť v ňom city? Je to podobné, ako keď nám po koncerte zostane v pamäti krátky melodicko-rytmický motív. Vnímame jeho estetickú krásu. Neustále nám zaznieva v ušiach. V mysli si ho pospevujeme a obsah tejto krátkej melódie vniká stále hlbšie do nášho srdca, pôsobí naň. Človek vychutnáva estetickú krásu melodicko-rytmického motívu. Podobne je to i so slovami krátkych, opakujúcich sa modlitieb. I tu sa dá postupne vychutnávať ich duchovná krása. Vniká stále hlbšie do nášho srdca, pôsobí naň.

Duchovní autori sú presvedčení, že hlavný význam týchto krátkych modlitieb spočíva v tom, že vytvárajú istý stav srdca, istú stabilnú duchovnú dispozíciu. V tejto dispozícii podľa Cassiana dominuje rozmer zbožnosti a ľútosti. V duchovnej tradícii niektorých komunít panovalo presvedčenie, že na dosiahnutie lásky je potrebné stať sa žobrákom pred Bohom, podobne ako mýtnik, ktorý sa bil do pŕs a odišiel z chrámu ospravedlnený (Lk 18, 10 n). Preto má druhá časť Ježišovej modlitby i modlitby Zdravas Mária prosebný charakter.

Milí priatelia, skúsme si postupne osvojiť Ježišovu modlitbu i modlitbu sv. ruženca, ktoré nám celkom isto pomôžu chrániť duchovné poklady nášho vnútra ale uspôsobia i naše srdce na neustále vnímanie Božej prítomnosti.