Pápež povzbudil veriacich v Alžírsku k priateľstvu a dialógu

Alžírsko/Vatikán 2. mája 2014 - V alžírskom meste Annaba sa dnes konala posviacka nedávno zreštaurovaného chrámu sv. Austína z Hippo pri príležitosti stého výročia jeho povýšenia na baziliku. Slávnosti predsedal osobitný vyslanec Svätého Otca, kardinál Jean-Louis Tauran, predseda Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg. Kresťanov v krajine, kde je väčšina obyvateľstva moslimského vierovyznania Svätý Otec prostredníctvom vyslanca povzbudil, aby sa stali svedkami Cirkvi, ktorá je čoraz viac otvorená priateľstvu a dialógu.

Vo svojej homílii pápežský vyslanec vysvetlil, že bazilika postavená mimo Ríma je znamením intenzívnej jednoty s pápežskou Bazilikou sv. Petra. Tak ako Bazilika sv. Petra pripomína príklad prvého pápeža, v prípade baziliky v alžírskom meste Annaba, čo je niekdajšie Hippo, je to príklad sv. Augustína. Tento svätec takto ďalej odovzdáva svoju náuku, ktorou je hľadanie pravdy cez návrat k vnútornému človeku, láska k pokoju a spravodlivosti, objavovanie Boha v hĺbke každého človeka, v kráse prírody, v jasnosti myšlienky či vo vzájomnom priateľstve.

Biskupa diecézy Constantine–Hippo, Mons. Paula Desfargesa kardinál pozval k udržiavaniu dverí Baziliky v Annabe stále otvorených, aby predstavovala dom, v ktorom sa každý môže zastaviť a vydať sa na hľadanie pravdy, lásky a slobody – ideálov tak drahých filozofovi z Tagaste. Kardinál Tauran dal symboliku chrámu do súvisu so živým cirkevným spoločenstvom: To, že zreštaurovaná bazilika aj dnes dáva znieť odkazu sv. Augustína, sa deje vďaka tomu, že jej živými kameňmi sú tí, ktorí tvoria katolícku komunitu. Táto komunita, verná svojmu povolaniu k medzináboženskému dialógu, pokračuje žiť a pracovať pre spoločné dobro alžírskej spoločnosti.

Ťažkosti, ktorým vo svojej dobe Augustín odvážne a s dôvtipom čelil, ho približujú dnešnej dobe, poznačenej kultúrnymi a politickými zmenami, konštatoval kardinál Tauran. Podľa jeho slov si dnešný človek môže od veľkého cirkevného otca osvojiť tú inteligenciu srdca, „ktorá umožňuje všimnúť si a akceptovať bolestný výkrik človeka osamelého, bez práce, odstrčeného, zabudnutého, väzneného či mučeného“ a nechať sa pri tom viesť Augustínovou múdrosťou a svätosťou. -zk-