Pápež v utorkovej homílii: Kresťanská svornosť, svedectvo a starosť o chudobných
Vatikán 29. apríla 2014 - Každé kresťanské spoločenstvo by malo svoj život porovnávať
so životom prvotnej Cirkvi a overovať svoju schopnosť žiť v porozumení, dosvedčovať
Kristovo zmŕtvychvstanie a starať sa o chudobných. Pri tejto myšlienke sa pozastavil
pápež František v homílii svätej omše, ktorú slávil v utorok v kaplnke Domu sv. Marty.
Obraz
prvej kresťanskej komunity v troch výrazných ťahoch štetcom naznačuje čítanie zo Skutkov
apoštolov (4,32-37). Pápež František priblížil tri charakteristické črty tejto skupiny
veriacich, ktorá je schopná úplného vzájomného porozumenia, dokáže vydávať svedectvo
o Kristovi navonok a vie zamedziť tomu, aby niekto z jej členov trpel nedostatkom.
Toto sú podľa slov Svätého Otca tri vlastnosti znovuzrodeného ľudu. V homílii vysvetlil
pojem „znovuzrodenie zhora“, z Ducha Svätého, ktorý dáva život, na čo Cirkev kladie
dôraz počas celého Veľkonočného týždňa. Ono bolo totiž podstatnou charakteristikou
nových „kresťanov“ ešte pred tým než sa tak začali nazývať.
„«Množstvo
veriacich malo jedno srdce a jednu dušu» (Sk 4,32). Pokoj. Spoločenstvo
pokoja. To znamená, že v tomto spoločenstve nebolo miesta
pre reči, závisť a ohováranie. Pokoj, odpustenie, láska prikrýva všetko.
Na zhodnotenie nejakého spoločenstva je potrebné sa pýtať, aké sú postoje kresťanov.
Sú mierni, pokorní? Sú medzi nimi mocenské rozpory? Závistlivé spory? Ohováranie?
Potom nie sú na ceste Ježiša Krista. Tieto rysy sú veľmi dôležité, pretože démon sa
stále snaží rozdeľovať. Je otcom rozdelenia.“
Niežeby v prvej komunite
neboli žiadne problémy. Pápež František spomína „vnútorné spory, doktrinálne spory,
mocenské spory“, ktoré sa neskôr dostavili. Napríklad, keď si vdovy sťažovali, že
sú zanedbávané a apoštoli museli ustanoviť diakonov. Avšak silným počiatočným momentom
tohto spoločenstva navždy zostáva zrodenia z Ducha, zdôraznil pápež František. Je
to spoločenstvo svorné, ktoré svedčí o viere a s ktorým sa môže každé dnešné spoločenstvo
konfrontovať.
„Je to komunita, ktorá dosvedčuje zmŕtvychvstanie Ježiša
Krista? Verí naozaj táto farnosť, toto spoločenstvo, táto diecéza v to, že
Ježiš Kristus vstal z mŕtvych? Alebo hovorí: Áno, vstal, ale to je všetko,
pretože verí len potiaľ, a srdcom je ďaleko od tejto moci. Treba
svedčiť o tom, že Ježiš je živý medzi nami. Podľa toho sa dá zistiť,
aké to spoločenstvo je.“
Tretím rysom, podľa ktorého
by sa každé kresťanské spoločenstvo malo hodnotiť, je vzťah voči chudobným. A v tomto
meradle pápež František rozlišuje dva aspekty:
„Po prvé: aký je
tvoj postoj či postoj komunity voči chudobným? Po druhé: je toto spoločenstvo
chudobné? Chudobné srdcom, chudobné v duchu? Alebo vkladá svoju dôveru do majetku?
Do moci? Porozumenie, svedectvo, chudoba a starostlivosť o chudobných –
to je to, čo vysvetľoval Ježiš Nikodémovi, keď hovoril o narodení sa zhora.
Avšak jediný, kto to môže urobiť, je Duch. Cirkev je utváraná Duchom.
Je dielom Ducha. Duch vytvára jednotu. Duch nabáda k svedectvu. Duch ťa robí
chudobným, pretože on je bohatý a pôsobí, aby si sa staral o chudobných.“
„Nech
nám Duch Svätý pomáha, aby sme sa uberali cestou tých, ktorí sa znovu zrodili mocou
krstu“ – ukončil pápež František utorkovú rannú homíliu. -jk-