2014-04-29 20:39:06

Sv. Ján Pavol II. o modlitbe


Prinášame myšlienky sv. Jána Pavla II., ktorými na začiatku svojho pontifikátu poukázal na nepostrádateľnú úlohu modlitby v živote kresťana. Modlitbu vtedy označil za podmienku plnenia poslania pápeža a za jeho samotnú náplň. Necelé dva týždne po svojom zvolení navštívil mariánske pútnické miesto Mentorella, ktoré sa nachádza v horách na východ od Ríma. Tamojší kláštor spravuje poľská komunita resurekcionistov. Karol Wojtyla toto miesto navštívil viackrát už pred svojím zvolením za pápeža a potom opakovane ako pápež. Dokumentuje to aj fotografická výstava autentických záberov z jeho návštev, ktorá je voľne prístupná pútnikom a turistom. Vzťah poľského pápeža k tomuto miestu pripomína jeho pamätná socha stojaca pri vstupe do kostola a tiež turistický chodník spájajúci kláštor s hlbokým údolím, nazvaný „Chodník Karola Wojtylu.“ O posvätnosti miesta svedčí aj skutočnosť, že v jaskyni na skalnom výbežku, pod ktorým sa nachádza kláštor, sa podľa tradície zdržiaval už sv. Benedikt. Ján Pavol II. pri svojej prvej návšteve Mentorelly ako pápež povedal tieto slová:

„Túžil som prísť sem, do týchto vrchov, aby som kráčajúc v Máriiných šľapajach spieval Magnifikat. Toto je miesto, na ktorom sa osobitným spôsobom človek otvára pred Bohom. Miesto, kde – vzdialený od všetkého, ale zároveň blízky k prírode – dôverne sa rozpráva so samotným Bohom. Človek tu intímne cíti, aké je jeho osobné povolanie...

Toto miesto mi počas mojich pobytov v Ríme veľmi pomáhalo modliť sa. A preto som sem túžil prísť aj dnes. Modlitba, ktorá rozličnými spôsobmi vyjadruje vzťah človeka so živým Bohom, je aj prvou úlohou a v istom zmysle prvým ohlasovaním pápeža, tak ako je prvou podmienkou jeho služby v Cirkvi a vo svete.

Počas týchto pár dní, ktoré ubehli od 16. októbra, som mal to šťastie počuť z úst uznávaných osôb slová, ktoré potvrdzovali duchovné prebudenie moderného človeka. Tieto slová – a to je význačné – boli vyslovené predovšetkým laikmi, ktorí zastávajú vysoké postavenie v politickom živote rozličných krajín a národov. Opakovane hovorili o potrebách ľudského ducha, že nie sú menej oproti potrebám telesným. Zároveň označili na prvom mieste Cirkev ako tú, ktorá je schopná tieto potreby uspokojiť.

To, čo teraz poviem, nech je akousi prvou skromnou odpoveďou na všetko to, čo som počul: Cirkev sa modlí, Cirkev sa chce modliť, túži byť v službe najprostejšieho a zároveň najúžasnejšieho daru ľudského ducha, ktorý sa realizuje v modlitbe. Modlitba je totiž prvým vyjadrením vnútornej pravdy človeka, prvou podmienkou autentickej slobody ducha.

Cirkev sa modlí a chce sa modliť, aby načúvala vnútornému hlasu Božieho Ducha, aby on sám mohol v nás a s nami rozprávať nevysloviteľnými vzdychmi celého stvorenstva. Cirkev sa modlí a chce sa modliť, aby odpovedala na potreby v hĺbke človeka, ktorý je niekedy tak ohraničený, limitovaný okolnosťami každodenného života, všetkým tým, čo je dočasné, slabosťou, hriechom, malomyseľnosťou a životom, ktorý sa zdá byť nezmyselným. Modlitba dáva zmysel celému životu, v každom jeho momente, za každých okolností.

Preto pápež ako Kristov zástupca na zemi túži predovšetkým zjednotiť sa so všetkými, ktorým ide o zjednotenie sa s Kristom v modlitbe, nech sú kdekoľvek. Či je to beduín v stepi, karmelitánky či cisterciti v hlbokej klauzúre, chorý na nemocničnom lôžku v utrpení agónie, človek v činnosti, v plnosti života alebo tí, čo sú utláčaní a ponižovaní... Kdekoľvek.“

(Z príhovoru pápeža Jána Pavla II. pri návšteve mariánskej svätyne na Mentorelle 29. októbra 1978) -jb-

Obr. Mariánske pútnické miesto Mentorella







All the contents on this site are copyrighted ©.