Spravodliví medzi národmi Ján Pavol II. a Ján XXIII.

„Spravodlivý medzi národmi, Karol Wojtyla, je iste človekom, ktorého Boh určil, aby sa podobal jeho obrazu čo najviac. Nech sa spomienka na spravodlivých stane požehnaním pre nás všetkých,“ povedal emeritný hlavný rabín Ríma Elio Toaff v rozhovore pre internetový informačný portál Adnkronos pri príležitosti blížiacej sa kanonizácie Jána Pavla II.

„Počas židovskej Veľkej noci v roku 1987,“ spomína Toaff, „mi pápež Wojtyla napísal, aby som odovzdal mojej komunite odkaz o jeho vedomí si vlastného prísľubu spoločného napredovania – židov a kresťanov – na ceste slobody a viery, v nádeji a s radosťou, ktorá tkvie v srdciach počas veľkej slávnosti Veľkej noci. «Pamätajme v každom momente nášho života, zdôrazňoval Ján Pavol II., že človek bol stvorený na Boží obraz».“

V Talmude sa píše, že „v každej generácii sa vystrieda 36 spravodlivých ľudí, od ktorých činov závisí budúcnosť človeka. Toto sú tí spravodliví medzi národmi, ktorí v sebe viac než iní nesú «shekhinah», prítomnosť Boha,“ vysvetľuje rabín a ďalej dodáva: „Sú to práve spravodliví, ktorí nám ukazujú cestu dobra, a to zasvätením svojho života službe blížnemu a na slávu Večného. V židovstve, ako je známe, neexistujú svätí, len spravodliví. Svätorečenie svätca je vnútornou záležitosťou kresťanskej cirkvi. My, židia, však v tejto chvíli chceme zdôrazniť, že k osobnosti Jána Pavla II. sa azda nič nehodí viac, než označenie spravodlivý.“

Rabín Toaff tiež zdôraznil, že symbolické návštevy Jána Pavla II. v rímskej synagóge, v koncentračnom tábore Osvienčim, ako aj návšteva Západného múru Jeruzalemského chrámu (Múru nárekov) „boli medzníkmi na jeho ceste, ktorú sa rozhodol dovŕšiť s odvahou a pevnosťou. Boli to gestá úprimnej náklonnosti a porozumenia vo vzťahu k izraelskému ľudu a zároveň na odčinenie utrpenia a krívd, ktorými bol v priebehu dejín postihnutý, a ktoré vyvrcholili v tragédii «Shoah»“.

V súvislosti s kanonizáciou Jána XXIII. a Jána Pavla II. publikovala článok aj jedna z najväčších medzinárodných židovských organizácií pre ľudské práva Centrum Simona Wiesenthala. „Židia budú vždy pamätať na Jána XXIII. ako na animátorskú silu Druhého vatikánskeho koncilu, ktorá zmenila spôsob, akým katolíci hľadeli na iné vierovyznania, najmä na židovstvo. Dokument Nostra Aetate, ktorý z koncilu vzišiel, urobil koniec storočiam teologického antisemitizmu storočiam teologického antisemitizmu a nastolil vzťahy medzi kresťanmi a židmi na základe vzájomnej úcty,“ podotkol rabín Yitzchok Adlerstein, zodpovedný za medzináboženské záležitosti pri spomínanom Wiesenthalovom centre.

Ján Pavol II. „sa stal prvým pápežom, ktorý navštívil dom židovského kultu, pričom objal hlavného rímskeho rabína Elia Toaffa a zároveň nazval židov «staršími bratmi kresťanov»,“ komentuje rabín Abraham Cooper, dekan, ktorý spolupracuje s Centrom, a zároveň spomína aj ďalšie dva dôvody, kvôli ktorým patrí pápežovi Wojtylovi „špeciálne miesto v srdci židovského národa“: jeho rozhodnutie ustanoviť plné diplomatické vzťahy s Izraelským štátom a jeho lístok, ktorý vložil medzi kamene Múra nárekov počas návštevy Jeruzalema. V ňom uznal židovskú krv mnohých generácií preliatu v mene kresťanstva, prosiac o odpustenie. „Je to gesto, na ktoré sa nikdy nezabudne,“ uviedol rabín Cooper. –zk–

Obr.: Stretnutie pápeža Jána Pavla II. s vrchným rabínom Eliom Toaffom v Hlavnej rímskej synagóge 13. apríla 1986.