Pápežská rada pre spoločenské komunikačné prostriedky 50 rokov v službe evanjeliu
Pápežská rada pre spoločenské komunikačné prostriedky si dnes pripomína 50 rokov od
svojho založenia pápežom Pavlom VI. Apoštolským listom „In fructibus multis.” Dňa
2. apríla 1964 tak začala svoju činnosť ako Pápežská komisia pre spoločenskú komunikáciu.
Jej história sa však začala najmenej o 16 rokov skôr, ako uviedol predseda dikastéria
Mons. Claudio Maria Celli:
„Smevobdobí pápežaPiaXII.,vroku1948.
PiusXII.venoval osobitnúpozornosť
spoločenskémufenoménu, ktorýmbol
film. Uvedomoval si vplyv, ktorý by filmmoholmaťnavývoj spoločnosti,
vplyv, ktorýsadotýkalajnáboženskéhoaspektu. Preto sa teda prvá
‚Pápežskákomisia pre didaktickú a náboženskú kinematografiu‘
zaoberalakinematografiou, ale cezhodnotykresťanské,náboženské, morálne, atotovnímaniepokračovalopočas niekoľkýchrokov. V roku 1952 a potom aj vroku1954 je stálezodpovednosťtejtoPápežskejkomisiezameraná
na oblasťkinematografie. SJánomXXIII.v roku 1959sa berie na vedomietieždosahrozhlasu a televízie.
Vminulomrokusmesi
pripomínalia slávili 4.december 1963, keď
bol schválený koncilovýdekrét„Inter mirifica“.
AjPavolVI. bol pozorný voči
modernému vývoju komunikácieapozornýajvoči hlbokému vplyvu, ktorý by mohli mať
nové komunikačnéprostriedky na ľudstvo. A tak3.apríla1964PavolVI.vytvorilPápežskúkomisiu pre spoločenskú komunikáciu.
Tým saotvorilo nové pole pôsobnosti,novékompetencie.TakžePápežskákomisiaprespoločenskú komunikáciuvenujepozornosť
tlači, rozhlasu, televízii a filmu.“
Apoštolskou konštitúciou PastorBonus bola Pápežská komisia
pre spoločenskú komunikáciu Jánom Pavlom II. počas konzistória 28. júna 1988 premenovaná
od 1. marca 1989 na Pápežskú radu pre spoločenské komunikačné prostriedky, a ako taká
je dodnes dikastériom Rímskej kúrie. -jk-