Pápež v pondelkovej homílii: Kráčajme za prísľubom, nekrúžme dokola

Vatikán 31. marca 2014 - Neblúdiť životom, vrátane duchovného života, ale ísť priamo za cieľom, čo pre kresťana znamená ísť za Božími prisľúbeniami, ktoré nikdy nesklamú. Toto je povzbudenie pápeža Františka vyplývajúce z dnešných čítaní, ako ich vysvetlil v homílii rannej svätej omše v Dome sv. Marty. Jestvujú kresťania, ktorí dôverujú v Božie prisľúbenia a nasledujú ich počas celého života. Potom sú aj takí, ktorých život viery stagnuje, a tiež takí, ktorí sú presvedčení, že napredujú, pričom len robia akýsi „existenciálny turizmus“. Svätý Otec rozlišuje teda tri druhy veriacich, ktorých spája vedomie, že kresťanský život je cesta, ale líšia sa v spôsobe, akým na nej napredujú, alebo vôbec nenapredujú. Pápež František najprv – s odkazom na pasáž z Knihy proroka Izaiáša (Iz 65, 17-21) – vysvetlil, že Boh prv než niečo vyžaduje, niečo sľúbi. Jeho prísľubom je nový život, život radosti. Toto je hlavným základom čnosti nádeje: spoľahnúť sa na Božie prisľúbenia s vedomím, že on nikdy nesklame. A v tomto je aj podstata kresťanského života: kráčať smerom k týmto prísľubom. Svätý Otec upozornil na pokušenie byť kresťanmi, ktorí nekráčajú, zastavili sa:

„Mnohí kresťania sa zastavili! Máme mnohých takých, čo majú slabú nádej. Veria, že bude nebo a všetko bude v poriadku, to áno. Je to dobre, že veria v nebo, ale nehľadajú ho! Zachovávajú prikázania, predpisy, všetko... Ale zostali stáť. Pán z nich nemôže urobiť svoj kvas uprostred ľudu, pretože nenapredujú. A to je problém, že zostali stáť. Potom medzi nami existujú aj takí, ktorí si pomýlili cestu. Všetci občas odbočíme nesprávne, to poznáme. Problém nie je v tom, že si pomýlime cestu, problém je v tom, že sa nevrátime, keď si uvedomíme, že sme sa zmýlili.“

Vzorom pre tých, ktorí veria a žijú podľa toho, čo im viera hovorí, je kráľovský úradník z dnešného evanjelia (Jn 4, 43-54), ktorý prosí Ježiša, aby uzdravil jeho chorého syna. Nezapochybuje ani na chvíľu, či sa vydať na cestu domov, keď ho Majster uisťuje, že jeho syn žije. Na rozdiel od tohto muža, ako poznamenal pápež, existuje snáď najnebezpečnejšia skupina kresťanov, do ktorej patria takí, ktorí klamú sami seba, kráčajú, ale nikam nepostupujú.

„Sú to blúdiaci kresťania: krúžia, chodia dookola, akoby život bol existenciálnym turizmom, bez cieľa, bez toho, aby sme zobrali vážne prísľuby. To sú tí, ktorí blúdia dookola a klamú sami seba, pretože hovoria: ‚Ja kráčam!‘ Nie, nekráčaš, ty krúžiš dookola, ako tuláci... Avšak Pán nás žiada, aby sme sa nezastavovali, nestrácali cestu a nepotĺkali sa životom. Zmeňme svoj život... Žiada nás, aby sme hľadeli na prísľuby, napredovali s prísľubom, ako tento človek, čo uveril Ježišovmu slovu! Viera nás stavia na cestu smerom k týmto prísľubom. Viera v Božie prisľúbenia.“

Naša hriešnosť nás navádza na zlú cestu, ale Svätý Otec uisťuje: „Pán nám vždy dáva milosť vrátiť sa“:

„Pôst je dobrým časom na uvažovanie nad tým, či som na ceste, alebo stagnujem. Obráť sa! Alebo či som si pomýlil cestu. V tom prípade choď na spoveď a
vráť sa na správnu cestu. Alebo či som teologický turista, jeden z tých, ktorí krúžia dookola životom, ale nikdy neurobia krok vpred. Pros Pána o milosť vrátiť sa na cestu a kráčať smerom k prisľúbeniam.“ -jk-