Svätý Otec v piatkovej homílii: Boh nevie iné ako milovať

Vatikán 28. marca 2014 - Boh nevie iné ako milovať, povedal pápež František pri svätej omši, ktorú dnes ráno slávil v Dome sv. Marty. Zopakoval, že Pán stále čaká na nás a odpúšťa nám, je Bohom milosrdenstva, ktorý nám urobí hostinu, keď sa vrátime k nemu. Boh túži po nás, keď sa od neho odvrátime. Svätý Otec vo svojej homílii vyšiel z prvého čítania z knihy proroka Ozeáša (Oz 14, 2-10). Upozornil na skutočnosť, že Pán hovorí s nehou, aj keď nás pozýva k obráteniu, a to slovo tam zaznieva silne, táto láskyplná nostalgia Boha. Je to povzbudzovanie Otca, ktorý sa prihovára svojmu synovi: „Vráť sa, je čas ísť domov.“ Už len v ponorení sa do týchto slov môžeme stráviť niekoľko hodín v modlitbe, poznamenal Svätý Otec.

„To je srdce nášho Otca, Boh je taký, neúnavne! Po stáročia takto nakladal s premnohým odpadlíctvom ľudu. On sa vždy vracia, náš Boh je totiž Bohom, ktorý vyčkáva. V to popoludnie v pozemskom raji Adam odišiel z raja s trestom, ale aj s prísľubom. A Boh je verný svojmu sľubu, nemôže zaprieť sám seba. Je verný. A tak čakal na nás všetkých v priebehu dejín. Je Bohom, ktorý nás čaká, stále čaká.“

Svätý Otec týmto obrátil svoje myšlienky na podobenstvo o márnotratnom synovi z 15. kapitoly Lukášovho evanjelia. Ako pripomenul, tento úryvok nám hovorí o tom, že otec vidí svojho syna z diaľky, pretože na neho čaká. Jeho otec išiel každý deň na terasu a vyzeral, či sa jeho syn nevracia. Vyčkával ho. A keď ho zazrel, rozbehol sa mu v ústrety a hodil sa mu okolo krku. Syn mal pripravené slová, ktoré chcel povedať, ale otec ho nenechá hovoriť. „Prijatím mu zavrel ústa“:

„To je náš Otec, Boh, ktorý nás čaká. Neustále. ‚Ale otče, ja mám veľa hriechov, neviem, či on bude spokojný.‘ ‚Skús! Ak chceš poznať láskavosť tohto Otca, choď k nemu a vyskúšaj, a potom mi povieš.‘ Je Bohom, ktorý nás čaká. Bohom, ktorý očakáva a odpúšťa. Je Bohom milosrdenstva, nikdy sa neunaví odpúšťaním. My sme tí, ktorých omrzí žiadať o odpustenie, ale on sa neunaví. Sedemdesiatsedem krát, zakaždým; vykročme vždy nanovo s odpustením. Z pohľadu obchodníka je to bilancia stratová. On neustále stráca; stráca vo vyúčtovaní vecí, ale vyhráva v láske.“

A to preto, lebo „on je prvý, kto plní prikázanie lásky“. „On miluje, nevie inak“, povedal pápež. Zázraky, ktoré Ježiš vykonal na mnohých chorých, boli tiež znamením veľkého zázraku, ktorý na nás robí Pán zakaždým, keď máme odvahu vstať a ísť k nemu.“ A keď sa tak stane, Boh nám vystrojí hostinu. Nie ako ten bohatý muž, ktorý mal pri dverách chudáka Lazára. Boh nám pripraví inú hostinu, tak ako to urobil otec márnotratného syna.

„‚Aby si kvitol ako ľalia‛, tak znie prísľub. ‚Vystrojím ti hostinu.‛ ‚Rozšíria sa tvoje výhonky a budeš mať krásu olivovníka a vôňu Libanonu.‘ Život každého človeka, každého muža a ženy, ktorí majú odvahu prísť k Pánovi, nájde radosť Božej hostiny. Nuž nech nám tieto slová pomáhajú myslieť na nášho Otca, ktorý nás stále čaká, ktorý nám vždy odpúšťa a oslavuje náš návrat.“ -jk-