Zamyslenie P. Bubáka k 3. pôstnej nedeli

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 3. pôstnu nedeľu cyklu A (Jn 4, 5-42): Smäd

Čítania pôstnych nedieľ cyklu „A“ sú zostavené veľmi špeciálne. Ich cieľom je špeciálnymi textami doprevádzať katechumenov v záverečnej fáze ich prípravy na krst. V prvú nedeľu to bolo pokúšanie, v druhú sila zážitku Boha, v tretiu smäd, v štvrtú slepota, v piatu návrat k životu, v šiestu pašie t.j. umučenie a smrť Ježiša Krista. V dnešnú, tretiu nedeľu pôstnu, uvažujeme teda za pomoci príbehu o stretnutí Ježiša so ženou samaritánkou pri studni v Sicheme o smäde. Je to vlastne príbeh o evanjelizácii: o tom, čo je nevyhnutné k tomu, aby sme mohli prijať my alebo iní vieru a o komponentoch cesty k viere. Hoci hovoríme, že viera je darom, predsa tento dar nie je možné prijať bez nášho pričinenia. Cesta, či púť k viere je zmesou vecí, ktoré musíme urobiť my a ktoré robí Boh. Všimnime si ich, na príbehu ženy, ako nám ho popisuje evanjelista Ján.
Prvou dôležitou vecou, ktorú si treba všimnúť, je to, že Ježiš bol pri studni prvý a že on vytvoril podmienky na stretnutie. Poslal svojich učeníkov do mesta, aby ostal sám, pripravený na dôležité stretnutie. Učeníci by tam v jeho prvej fáze mohli byť rušivým elementom. Tento detail nám poukazuje na to, že ak hľadáme Boha, vedzme, že Boh nás hľadá skorej, ako my jeho. Boh nám vytvára ideálne podmienky na stretnutie sa s ním. V evanjeliu je Ježiš predstavený ako smädný. Preto prišiel k studni. Toto je o tom, že Boh nás nielen predchádza a nielen nám pripravuje ideálne podmienky na stretnutie sa s ním, ale on má dokonca po nás smäd. Ježiš prišiel na tento svet, preto lebo bol smädný: bol to smäd po nás. My si často myslíme, že Boha treba prácne hľadať a dobíjať, že Boh je veľmi vzdialený a že býva v dobre opevnenom nedobytnom hrade. To nie je pravda, aspoň nie od čias Ježiša Krista.
Ďalším dôležitým miestom v evanjeliu je to, že žena prišla k studni. To znamená, že bola smädná a svoj smäd nepotlačila, ale ho uznala, a šla ho riešiť. Pre človeka, ktorý hľadá vieru, je dôležité, aby mal smäd. Môže to byť smäd vyvolaný existenciálnymi otázkami, alebo smäd spôsobený pohľadom na jeho pokrivený či mravne spustnutý život, ku ktorému ho priviedol jeho síce správny smäd, avšak ho hasil nesprávnymi nápojmi. Bez smädu po Bohu, nie je možné Boha nájsť, hoci v tej chvíli nemusíme vedieť, že to čo cítime, je vlastne smäd po Bohu.
Potom tu je rozpačitosť ženy, pri hľadaní riešenia svojho smädu. Z evanjelia vyplýva, že bola ženou s
minulosťou, a preto sa vyhýbala ľuďom. Studňa bola v Sicheme iba jedna a preto bola miestom, kde sa stretávali ľudia, aby si tu pohovorili a poklebetili. Žena sa s ľuďmi, ktorí mali na ňu svoj názor, ale stretnúť nechcela. Aké mala riešenie? Ostať so svojím smädom doma a pomaly zomrieť od smädu? Alebo urobiť niečo, čokoľvek, čo by jej smäd uhasilo. Rozhodla sa pre to druhé. Vybrala si čas, kedy predpokladala, že nestretne nikoho. Mýlila sa však. Stretla. Keď však zistila, že to je cudzinec, dokonca Žid, ktorí samaritánmi pohŕdali a teda sa s nimi nerozprávali, odľahlo jej. Lenže nie na dlho. Tento cudzinec, Žid, sa s ňou nielenže dá do reči, ale si dokonca od nej pýta vodu. Žena je zaskočená. Zo svojich skúseností vie, že nech by boli židia čo ako smädní, toto by nikdy neurobili.
Žena však neujde. Možno v nej pracovala tak trocha aj jej popletená sexualita. Mala šesť mužov a so žiadnym nebola spokojná. Možno si myslela, že tu stojí pred ňou siedmy v poradí. Možno teda prvotným dôvodom, aby ostala, bola táto jej nezriadená túžba, nezriadený smäd, ktorý ju však ponáral hlbšie a hlbšie pod jej vlastnú dôstojnosť. Ježiš to využil, a začne sa hrať so slovami. Povie jej, že keby vedela, kto je on, že ona by jeho požiadala o vodu. Vyrušil ju však fakt, že nemal vedro. No Ježiš jej vysvetlí, že voda, ktorú on dáva je prameňom, ktorý je vo vnútri človeka a na tú nepotrebuje vedro. Žena hneď došla na to, že asi má liek na jej smäd a tak ho volá „pane“, a hneď ju napadne, že má šancu, aby mohla prestať chodiť po vodu k tejto vzdialenej studni, a ušetriť si tak nielen nohy, ale aj rozpaky pri stretaní sa s ľuďmi. Ježiš jej ale dá jasne najavo, že ho nechápe: on nehovorí o zbytočnosti vodárenských služieb, on hovorí o smäde iného typu. O smäde duchovnom, povedané po našom: o smäde existenciálnom a dá jej najavo, že vie, kto je a že vie, čo prežíva. A hneď nato sa zameria na to, čo je podľa neho koreňom jej smädu: na jej históriu s mužmi. A dá jej pri tom najavo, že je človekom hlbokého smädu. No že svoj správny smäd uháša nesprávnymi prostriedkami. Prelieta z jedného vzťahu do druhého, mysliac si, že konečne sa jej raz podarí stretnúť toho pána Pravého, no ani po piatich manželstvách sa jej to nepodarilo. A teraz momentálne žije so šiestym mužom. Tu žena spanikuje. Začína cítiť, že to začína ísť do tuhého. Ježiš ide tam, kde ho nechce mať.
Jej reakcia je komická: chce odviesť reč a tak z ničoho nič skočí do úplne inej témy: „Pane, a ako je to s tým modlením sa. Vy, židia, hovoríte, že sa treba modliť v Jeruzaleme, my samaritáni si zasa myslíme, že sa treba modliť tu u nás. Teda ako to vlastne je....?“ Ježiš hovorí o jej sexuálnom živote a ona chce mať seminár o liturgii! Tu vidíme, že táto žena je našou sestrou. Aj s nami je to tak? vždy, keď sa nám niekto dostane príliš blízko, keď sa dotkne nášho citlivého bodu, máme sklon ujsť, naskočiť do nejakej imaginárnej helikoptéry, a odletieť s ňou niekde preč, niekde poriadne vysoko, hore, do bezbolestnej, abstraktnej úrovne.
A Ježiš s ňou naozaj diskutuje o liturgii. Situáciu však využíva tak, že jej naznačí, že žiadna modlitba nemá zmysel, ak nie je vedená v pravde; tzn. ak človek nezoberie do úvahy ako východzí bod pre svoj kontakt s Bohom to miesto, kde sa práve teraz nachádza: svoj hriech, svoje temné stránky, svoje frustrácie, svoje pády, svoje túžby a sklamania a zasa nové túžby. Keď nekonfrontuješ pravdu o sebe, o akej kozmetickej bohopocte to potom hovoríme? Žena pochopí. A
celé to skončí jej obrátením. Nazve Ježiša prorokom a nielen, že sa stane súcou prijať vieru v neho, ale sa stane sa aj evanjelizátorkou pre iných.
Brat, sestra, aký je tvoj smäd? Čím ho hasíš? Nie si na tom podobne, ako žena Samaritánka? Ak áno, Ježiš na teba čaká pri studni. Vyberieš sa k nej?