Druhá pôstna kázeň: Sv. Augustín a Cirkev v ekumenickej perspektíve

Veľkému cirkevnému učiteľovi Západu sv. Augustínovi sa dnes venoval pápežský kazateľ v rámci svojho pôstneho cyklu venovaného cirkevným otcom latinskej Cirkvi. Páter Raniero Cantalamessa OFM Cap. dnes ráno predniesol druhú z piatich pôstnych kázní za prítomnosti Svätého Otca Františka a členov Rímskej kúrie v pápežskej kaplnke Redemptoris Mater. Po minulotýždňovom úvode do prežívania pôstneho obdobia tak začal postupne predstavovať štyroch velikánov kresťanského Západu. U sv. Augustína sa zameral najmä na jeho teologické chápanie Cirkvi, čiže ekleziológiu, a svojej kázni dal názov: „Sv. Augustín: Verím jednu svätú Cirkev“. V prvom kroku predstavil Cirkev ako spoločnú účasť na sviatostiach a ako spoločenstvo svätých, potom hovoril o Cirkvi ako o Kristovom tele, uvádzanom do pohybu Duchom Svätým.

V období, keď sa blíži 500. výročie reformácie sa podľa pápežského kazateľa ukazuje aktuálnosť ekleziológie sv. Augustína pre oblasť ekumény. V prvom rade Augustín poukazuje na potrebu začať priamo od osoby Ježiša Krista, teda nie od ohlasovania tej či onej doktríny. Páter Cantalamessa v tejto súvislosti poukázal na slová sv. Pavla: „My ohlasujeme Krista, a to ukrižovaného“ (porov. 1 Kor 1,23). V úsilí o budovanie jednoty sa podľa neho ukazuje užitočným nasledovné rozlíšenie, ktoré robí sv. Augustín:

„Rozlíšenie medzi dvoma úrovňami realizácie pravej Cirkvi – vonkajšej úrovne znakov a vnútornej úrovne milosti – umožňuje sv. Augustínovi sformulovať princíp, ktorý bol predtým nemysliteľný: «Môže teda byť v Katolíckej cirkvi niečo, čo nie je katolícke, tak ako môže byť aj mimo Katolíckej cirkvi niečo, čo katolíckym je» (Augustín: De Baptismo, VII, 39, 77). Dva aspekty Cirkvi, ten viditeľný a inštitucionálny a ten neviditeľný a duchovný, nemôžu byť od seba oddelené.“

Pápežský kazateľ ďalej položil nasledovnú otázku: „Môžem sa ja, ako katolík, cítiť viac v spoločenstve s množstvom tých, ktorí sú pokrstení v tej istej mojej Cirkvi, avšak ani najmenej sa nezaujímajú o Krista a o Cirkev, alebo majú záujem len o to, aby o nej hovorili zle, než by som sa cítil v spoločenstve so zástupom tých, ktorí hoci patria k iným kresťanským vyznaniam, veria v tie isté základné pravdy ako verím ja, milujú Ježiša Krista až po obetovanie vlastného života pre neho, ktorí šíria jeho evanjelium, zasadzujú sa za zmierňovanie chudoby vo svete a vlastnia tie isté dary Ducha Svätého, aké máme my? Prenasledovania, dnes tak časté v rozličných kútoch sveta, nerobia rozlíšenie: nevypaľujú kostoly a nezabíjajú ľudí podľa toho, či sú katolíci alebo protestanti, ale pretože sú kresťania. Ich zásluhou už teraz tvoríme jednotu!“

V ďalších troch pôstnych kázňach pápežský kazateľ predstaví sv. Ambróza, Leva Veľkého a Gregora Veľkého. Tohtoročnými témami pôstneho cyklu páter Cantalamessa nadviazal na rok 2012, keď sa podobne venoval gréckym cirkevným otcom sv. Atanázovi, Bazilovi, Gregorovi Nazianzskému a Gregorovi Nysskému. Význam rozvíjania odkazu velikánov viery dnes pripomenul aj týmto obľúbeným vyjadrením stredovekých teológov: „Sme ako trpaslíci, sediaci na pleciach obrov, takže môžeme vidieť viac a dovidieť ďalej ako oni, nie však vďaka ostrosti nášho zraku a našej telesnej výške, ale preto, že nás oni nesú a vyzdvihujú do gigantickej výšky“ (sv. Bernard z Chartres). -jb-