Pápež v utorkovej homílii: Zmeňme svoj život, nehrajme sa na svätých

Vatikán 18. marca 2014 - Pôstne obdobie je časom na nápravu života a priblíženie sa k Pánovi – zdôraznil pápež František pri dnešnej rannej svätej omši v Dome sv. Marty. Varoval pred považovaním sa za lepších ako ostatní. Pokrytci sa robia dobrými a nechápu, že nikto nie je spravodlivý sám v sebe, všetci potrebujeme byť ospravodlivení. Práve na tento teologický pojem „ospravodlivenia“ sústredil Svätý Otec pozornosť v dnešnej homílii, komentujúc prvé čítanie z knihy Proroka Izaiáša (Iz 1, 10. 16-20). Keď Pán vyzýva k obráteniu dve hriešne mestá, Sodomu a Gomoru, poukazuje to na skutočnosť, že všetci musíme zmeniť svoj život, dobre sa pozrieť do svojej duše, kde vždy možno niečo nájsť – povedal Svätý Otec, pričom zdôraznil, že tu ide o ozajstný kontakt s Pánom: Pôst nás približuje k Pánovi. On nás chce mať blízko a uisťuje nás, že na nás čaká, aby nám odpustil. Avšak Pán chce našu úprimnosť a varuje nás pred pokrytectvom.

„Čo robia pokrytci? Pretvarujú sa, akí sú dobrí, nosia masku ako zo svätého obrázku, modlia sa hľadiac do neba, tak, aby ich všetci videli, cítia sa spravodlivejší ako ostatní, pohŕdajú druhými. Hovoria: ‚Ja som katolík ako treba, pretože môj strýko bol veľký dobrodinec, toto je moja rodina a ja som študoval tam a tam, poznám toho biskupa, toho kardinála, otec zas tamtoho...‘ Považujú sa za lepších od ostatných. To je pokrytectvo. Pán nato hovorí: ‚Nie, to nie.‘ Nikto nie je spravodlivý sám zo seba. Všetci potrebujeme byť ospravodlivení. A jediný, kto nás môže urobiť spravodlivými, je Ježiš Kristus.“

Preto sa musíme približovať k Pánovi, dodal Svätý Otec. Aby sme neboli kresťanmi „naoko“, a keď sa zdanie pominie, vyjde najavo skutočnosť, že nie sme kresťanmi. Čo je teda skúšobným kameňom toho, či sme pokrytci, alebo sa približujeme k Pánovi? Odpoveď nám opäť dáva Pán v prvom čítaní, kde hovorí: „Obmyte sa, očistite sa, odstráňte mi spred očí zlobu svojho zmýšľania; prestaňte robiť zlo, učte sa robiť dobro.” Toto je výzva, poznamenal Svätý Otec a pokračoval otázkou: Ale čo je znamením toho, či ideme dobrou cestou?

„Pomôžte utláčanému, vymôžte právo sirote, obhajujte vdovu.“ Mať starosť o blížneho: chorého, chudobného, núdzneho, nevzdelaného. To je skúšobný kameň. Pokrytci toto nevedia robiť, nemôžu, pretože sú plní samých seba, sú slepí, keď sa treba pozrieť na iných. Kto sa trochu pohne a priblíži sa k Pánovi, svetlo Pána mu umožní vidieť tieto veci a ide na pomoc bratom. Toto je znamenie, znamenie obrátenia.“

Samozrejme, nie je to ešte celé obrátenie, tým je stretnutie s Ježišom Kristom. Ale znamením toho, že sme s Ježišom Kristom, je toto: starosť o našich bratov a sestry, o tých najchudobnejších, chorých, ako nás učí Pán a ako čítame v 25. kapitole Evanjelia podľa Matúša:

„Pôstny čas je pre nápravu života, usporiadanie života, zmenu života, aby sme sa priblížili k Pánovi. Znamením toho, že sme od Pána vzdialení, je pokrytectvo. Pokrytec nepotrebuje Pána, myslí si, že spasí sám seba, a tvári sa ako svätý. Znamenie toho, že sme sa priblížili k Pánovi, je v pokání, v prosbe o odpustenie, a v tom, že sa staráme o bratov v núdzi. Nech nám všetkým dá Pán odvahu a svetlo. Svetlo, aby sme poznali, čo sa deje v našom vnútri a odvahu, aby sme činili pokánie, aby sme sa priblížili k Pánovi. Je pekné byť blízko pri Pánovi.“ -jk-