Pápež v pondelkovej homílii: Milosrdenstvo je cestou k pokoju vo svete
Vatikán 17. marca - Odpustiť, aby sme aj my našli zľutovanie. To je cesta, ktorá prináša
pokoj do našich sŕdc a do sveta. To je v skratke odkaz pápeža Františka z dnešnej
homílie. Po návrate z duchovných cvičení Svätý Otec opäť pokračuje s rannými svätými
omšami v Dome sv. Marty so začiatkom o 7.00 hod. za prítomnosti malých skupín veriacich
z jednotlivých rímskych farností.
V dnešnej homílii pripomenul Ježišovu výzvu
učeníkom z úryvku Lukášovho evanjelia (Lk 6, 36-38) „Buďte milosrdní ako je milosrdný
váš Otec!“ Ako povedal, nie je ľahké pochopiť tento postoj milosrdenstva, lebo sme
zvyknutí súdiť. Nie sme ľuďmi, ktorým je prirodzené uprednostniť snahu o pochopenie
a zľutovanie. Na to, aby sme boli milosrdní, sú nevyhnutné dva postoje. Prvým z nich
je poznať seba samého, uvedomiť si, že sme urobili veľa nie dobrých vecí, sme hriešnici!
A zoči-voči kajúcnosti sa Božia spravodlivosť mení na milosrdenstvo a odpustenie.
Ale je nevyhnutné hanbiť sa za svoje hriechy, dodal Svätý Otec.
„Je pravda,
že nikto znásnikoho nezabil,
ale urobili sme veľamalýchvecí,
množstvo hriechovkaždýdeň, každýdeň...Akeďsičlovek
pomyslí: ‚Čo také? Mám malésrdce.
Toto som urobilproti Pánovi.‘ A zahanbiť
sa! HanbiťpredBohomjeveľkámilosť, uznať si, že smehriešnici.
‚Som hriešnikahanbímsapredtebouaprosím ťa oodpustenie.‘
Zdá sa, že je to jednoduché, alejetoveľmiťažképovedať: ‚Zhrešilsom.‘“
Ako pokračoval pápež František, často ospravedlňujeme
náš hriech a zvaľujeme vinu na ostatných, rovnako ako Adam a Eva. „Možno mi ten druhý
k tomu pomohol, uľahčil mi cestu, aby som to urobil, ale urobil som to ja!“ Keď si
toto uvedomíme, koľko dobra vzíde z toho, že budeme pokorní. „S týmto postojom pokánia
budeme viac schopní milosrdenstva, lebo pocítime na sebe Božie milosrdenstvo“. Tak,
ako hovoríme v Modlitbe Pána: „Odpusť nám, ako aj my odpúšťame.“ A tak vtedy, „keď
neodpustím, som tak trochu mimo hry“, povedal Svätý Otec a ďalej poukázal na nevyhnutnosť
„rozšírenia srdca“, pretože malé a sebecké srdce nie je schopné milosrdenstva:
„Rozšíriťsrdce! - ‚Ale ja somhriešnik.‘ - ‚No
pozri sa, čovykonalten a tamten...
- Popáchal som tohoveľa! Ktosomja, aby som súdil?‘ Tentovýraz:
‚Kto somja, aby som ho súdil?
Ktosom, aby somotom šíril
reči? Ktosomja, ktorýsom vykonal to isté, alebo ešte horšie?‘
Pán hovorí: ‚Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení!Odpúšťajte a odpustí sa vám. Dávajte a dajú vám!‘ Tátoštedrosťsrdca! A čo vámbudedané? Dobrámiera, natlačená,
pretekajúca vámbudedaná dolona.
Toto je obraz ľudí, ktorí išlivziaťpšenicudo zásteryaroztiahlizásteru, abysa do nej vmestilo čo najviacobilia. Ak máš srdceširoké, veľké,
môžešdostať viac.“
Veľké srdce – zopakoval
pápež – „neodsudzuje, ale odpúšťa, zabúda“, pretože „Boh zabudol na moje hriechy,
Boh moje hriechy odpustil. Rozšírte svoje srdce. Je krásne byť milosrdní!
„Milosrdný
muž a milosrdná žena majúširokésrdce,veľké.Vždyospravedlniadruhých
apremýšľajúo svojichhriechoch.
‚Ale videlsi, čotamtenurobil?‘.
- ‚Nuž jamám dosťstým,
čosomja sám porobil, nebudem sa
starať do tamtoho!‘ Totojecestamilosrdenstva, ktorú si musíme vyprosovať.
Ak by sme my všetci,všetkynárody, jednotlivci,
rodiny, štvrtemali tento postoj, akýmierbyzavládolvosvete,
aký pokoj by bolvnašichsrdciach!
Pretože milosrdenstvoprivádzak pokoju.
Vždy si pamätajte: ‚Kto somja, aby som súdil?‘ Hanbiť sa
a rozšíriť svoje srdce. Nech nám Pándá
tútomilosť.“ -jk-