2014-03-17 17:44:06

Pápež v pondelkovej homílii: Milosrdenstvo je cestou k pokoju vo svete


Vatikán 17. marca - Odpustiť, aby sme aj my našli zľutovanie. To je cesta, ktorá prináša pokoj do našich sŕdc a do sveta. To je v skratke odkaz pápeža Františka z dnešnej homílie. Po návrate z duchovných cvičení Svätý Otec opäť pokračuje s rannými svätými omšami v Dome sv. Marty so začiatkom o 7.00 hod. za prítomnosti malých skupín veriacich z jednotlivých rímskych farností.

V dnešnej homílii pripomenul Ježišovu výzvu učeníkom z úryvku Lukášovho evanjelia (Lk 6, 36-38) „Buďte milosrdní ako je milosrdný váš Otec!“ Ako povedal, nie je ľahké pochopiť tento postoj milosrdenstva, lebo sme zvyknutí súdiť. Nie sme ľuďmi, ktorým je prirodzené uprednostniť snahu o pochopenie a zľutovanie. Na to, aby sme boli milosrdní, sú nevyhnutné dva postoje. Prvým z nich je poznať seba samého, uvedomiť si, že sme urobili veľa nie dobrých vecí, sme hriešnici! A zoči-voči kajúcnosti sa Božia spravodlivosť mení na milosrdenstvo a odpustenie. Ale je nevyhnutné hanbiť sa za svoje hriechy, dodal Svätý Otec.

„Je pravda, že nikto z nás nikoho nezabil, ale urobili sme veľa malých vecí, množstvo hriechov každý deň, každý deň... A keď si človek pomyslí: ‚Čo také? Mám malé srdce. Toto som urobil proti Pánovi.‘ A zahanbiť sa! Hanbiť pred Bohom je veľká milosť, uznať si, že sme hriešnici. Som hriešnik a hanbím sa pred tebou a prosím ťa o odpustenie.‘ Zdá sa, že je to jednoduché, ale je to veľmi ťažké povedať: ‚Zhrešil som.‘“

Ako pokračoval pápež František, často ospravedlňujeme náš hriech a zvaľujeme vinu na ostatných, rovnako ako Adam a Eva. „Možno mi ten druhý k tomu pomohol, uľahčil mi cestu, aby som to urobil, ale urobil som to ja!“ Keď si toto uvedomíme, koľko dobra vzíde z toho, že budeme pokorní. „S týmto postojom pokánia budeme viac schopní milosrdenstva, lebo pocítime na sebe Božie milosrdenstvo“. Tak, ako hovoríme v Modlitbe Pána: „Odpusť nám, ako aj my odpúšťame.“ A tak vtedy, „keď neodpustím, som tak trochu mimo hry“, povedal Svätý Otec a ďalej poukázal na nevyhnutnosť „rozšírenia srdca“, pretože malé a sebecké srdce nie je schopné milosrdenstva:

„Rozšíriť srdce! - ‚Ale ja som hriešnik.‘ - No pozri sa, čo vykonal ten a tamten... - Popáchal som toho veľa! Kto som ja, aby som súdil?‘ Tento výraz: Kto som ja, aby som ho súdil? Kto som, aby som o tom šíril reči? Kto som ja, ktorý som vykonal to isté, alebo ešte horšie?‘ Pán hovorí: ‚Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám. Dávajte a dajú vám!‘ Táto štedrosť srdca! A čo vám bude dané? Dobrá miera, natlačená, pretekajúca vám bude daná do lona. Toto je obraz ľudí, ktorí išli vziať pšenicu do zástery a roztiahli zásteru, aby sa do nej vmestilo čo najviac obilia. Ak máš srdce široké, veľké, môžeš dostať viac.“

Veľké srdce – zopakoval pápež – „neodsudzuje, ale odpúšťa, zabúda“, pretože „Boh zabudol na moje hriechy, Boh moje hriechy odpustil. Rozšírte svoje srdce. Je krásne byť milosrdní!

„Milosrdný muž a milosrdná žena majú široké srdce, veľké. Vždy ospravedlnia druhých a premýšľajú o svojich hriechoch. ‚Ale videl si, čo tamten urobil?‘. - ‚Nuž ja mám dosť s tým, čo som ja sám porobil, nebudem sa starať do tamtoho!‘ Toto je cesta milosrdenstva, ktorú si musíme vyprosovať. Ak by sme my všetci, všetky národy, jednotlivci, rodiny, štvrte mali tento postoj, aký mier by zavládol vo svete, aký pokoj by bol v našich srdciach! Pretože milosrdenstvo privádza k pokoju. Vždy si pamätajte: Kto som ja, aby som súdil?‘ Hanbiť sa a rozšíriť svoje srdce. Nech nám Pán dá túto milosť.“ -jk-








All the contents on this site are copyrighted ©.