Páter Spadaro: Stretnutie ako kľúč magistéria pápeža Františka

Stretnutie je kľúčovou kategóriou magistéria pápeža Františka, ktorý Cirkev vyzýva, aby vyšla zo seba – povedal páter Antonio Spadaro, šéfredaktor časopisu „La Civiltà Cattolica”, komentujúc prvý rok pontifikátu v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas:

„Pápež František má misijnú víziu Cirkvi. Pracuje a bude pracovať na premene Cirkvi na misijnú. To znamená, že Cirkev, ako ju on vidí, je úplne naklonená voči svetu, otvorená svetu, pretože pápež chce, aby bolo evanjelium ohlasované všetkým, každému, nech by sa nachádzal v
akejkoľvek situácii života. A preto je jazyk pápeža Františka prirodzeným jazykom, obyčajným, povedal by som takým normálnym. Jeho cieľom je osloviť každého.“

Pozornosť voči Latinskej Amerike, evanjeliový rozmer pastorácie, reforma kúrie, vzťahy s inými cirkvami – to sú niektoré z
charakteristických bodov tohto prvého roku jeho pontifikátu. P. Spadaro reaguje na otázku ďalších možných či predpokladaných „zmien skokom“ v nadchádzajúcich mesiacoch slovami, že to azda ani pápež nevie, totiž „pápež nemá nejaké abstraktné myšlienky, ktoré má aplikovať do reality, stvárňujúc ju podľa jeho vlastných predstáv. V skutočnosti pápež napreduje krok za krokom tým, že robí rozlišovanie nad históriou, sprevádza dianie týkajúce sa Cirkvi, samozrejme, vo vzťahu k životu sveta. To znamená, že najdôležitejšie pre neho je sledovať, čo sa deje, a chápať proces reformy ako reformu zvnútra.“

Čo je podľa šéfredaktora časopisu „La Civiltà Cattolica” v pontifikáte pápeža Bergoglia od sv. Ignáca z Loyoly, a čo od sv. Františka?

„Pápež Bergoglio je formovaný radikálne v ignaciánskej spiritualite od mladého veku, tak by som povedal, že jeho spôsob konania, videnia, vnímania skutočnosti je úplne spätý s touto spiritualitou. Je to spiritualita jasne evanjeliová, ktorá poukazuje na samu prítomnosť Pána vo svete. Je to spiritualita optimistická, plná nádeje. To znamená, že podľa pápeža Pán už pôsobí vo svete, a tak my prichádzame vždy až po ňom a musíme rozpoznať jeho prítomnosť. A toto je rozlišovanie. Takže v prvom rade by som povedal, že pontifikát rozlišovania o tom, ako Pán pôsobí vo svete, je v tomto zmysle hlboko ignaciánsky a jezuitský. Avšak aj františkánsky v hlbšie ignaciánskom zmysle slova, pretože františkánska spiritualita je prežívaná v ignaciánskej. To isto vedie pápeža k veľkej pozornosti voči chudobe a jednoduchosti. Avšak je tu aj iný rozmer, veľmi prítomný u sv. Františka, rozmer obnovy. Vieme, že snom, ktorý hlboko poznačil život sv. Františka, bola obnova Cirkvi, obnova jej prítomnosti vo svete, obnova jej ruín. Preto ten obraz „poľnej nemocnice“, obrazy situácií, keď je to potrebná rekonštrukcia, obnova, sú veľmi prítomné v pontifikáte svätého Františka.“
Svätého Otca v najbližšom období čaká niekoľko udalostí: kanonizácia bl. Jána XXIII. a Jána Pavla II., májová cesta do Svätej zeme, návšteva Južnej Kórey pri príležitosti šiesteho ročníka Dní ázijskej mládeže. Podľa pátra Spadaru akousi červenou niťou, ktorá spája tieto nadchádzajúce aktivity pápeža Františka, je pojem „stretnutie“, ktorý považuje za kľúčový v jeho pontifikáte:

„Je to stretnutie s históriou, s veľkými postavami nedávnej minulosti..., potom je to stretnutie s realitou Blízkeho východu, veľmi problematickou, a potom veľké stretnutie s Kóreou, čo znamená stretnutie s mládežou z ázijského kontinentu, ktorý je dnes kontinentom plným energie, s veľkým potenciálom pre život Cirkvi.“

Na otázku prípadných ťažkostí tohto pontifikátu šéfredaktor „La Civiltà Cattolica” odpovedá odvolávajúc sa na slová pápeža, ktoré potvrdzujú jeho hlboký vnútorný pokoj, že spí dobre, jesť mu chutí, teda cíti sa dobre a dokáže zvládať ťažkosti s veľkou jednoduchosťou a priamosťou. „Možno novinka jeho štýlu môže niektorým spôsobovať problémy, ale on chce byť človekom evanjeliového života“, dodal na záver páter Antonio Spadaro SJ. -jk-