P. Cantalamessa: Potrebujeme sa vrátiť k sebe samým

Nájsť si čas na ticho, praktizovať pôst nielen od jedla, ale aj od nadmerného užívania blahobytu, premáhať to, čo nás odvádza od Božej vôle. Kresťanský pôst by mal takýto, povedal páter Raniero Cantalamessa dnes ráno v
prvej z cyklu pôstnych kázní, ktoré tradične v piatky Veľkého pôstu ponúka v kaplnke Redemptoris Mater v Apoštolskom paláci členom Rímskej kúrie ako prípravu na slávenie Veľkej noci. V dnešnej kázni, ešte bez prítomnosti Svätého Otca a tých členov kúrie, ktorí sa zúčastnili na duchovných cvičeniach v Arricci, P. Cantalamessa ponúkol úvahu o zmysle štyridsiatich dní pred Veľkou nocou, zatiaľ čo v nadchádzajúcich týždňoch sa bude zaoberať veľkými pravdami viery, čerpajúc z učenia otcov latinskej cirkvi. Od evanjelia k životu každého z nás. Ak Ježiš išiel do púšte na dobu 40 dní, postil sa tam a bol tiež pokúšaný, čo máme robiť, aby sme ho napodobnili? Otec Raniero Cantalamessa preniesol každé gesto Krista do našej doby. Podľa jeho slov tak ísť na púšť pre nás znamená nájsť si čas na stíšenie, nájsť si miesto pre seba samých, objaviť najväčšiu pravdu o sebe stojac pred Bohom. To je Augustínova výzva „návratu k srdcu“:

„Návrat k srdcu totiž znamená vrátiť sa k tomu, čo je najosobnejšie a najintímnejšie v nás. Žiaľ, hĺbavosť je hodnota, ktorá je v kríze. Jestvujú príčiny, povedal by som vzdialené, pre túto našu ťažkosť návratu k sebe samým, a najvšeobecnejším je fakt, že sme zložení z tela a duše, ducha a hmoty, a teda sme ako na naklonenej rovine, ale žiaľ smerujeme nadol, nie smerom hore, teda sme naklonení smerom k tomu, čo je vonkajšie, viditeľné... Návrat do vnútra potrebujeme predovšetkým my, kňazi a zasvätení.“ -jk-